Zoom

Voláme ju tehotenská nevoľnosť a narazíme na ňu často. No až donedávna vedci poriadne nevedeli, čo a prečo ju spôsobuje.

Našťastie, nový výskum nielen opisuje jej mechanizmus, ale aj to, čo by sa s tehotenskou nevoľnosťou dalo robiť.

Tento týždeň v podcaste Zoom spoločne lepšie pochopíme tehotenskú nevoľnosť, zistíme, že nanoplasty môžu mať niečo spoločné s Parkinsonovou chorobou a dozvieme sa o objave hovoriacom čosi o dávnom pohanskom kulte.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Už opustila slnečnú sústavu a je najvzdialenejším strojom, aký ľudstvo kedy poslalo na vesmírnu púť. Sonda Voyager 1 má však problémy, začala totiž vysielať nezmyselné správy. A nepomohlo ani univerzálne technologické riešenie: inžinieri sa ju pokúsili vypnúť a zapnúť.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom spoločne pozrieme na ťažkosti kozmickej sondy, dozvieme sa, prečo sú vianočné perníky vlastne celkom zdravé a vyberieme sa aj za dávno zaniknutou americkou civilizáciou Huariov.

Číta Tomáš Prokopčák, texty napísali Renáta Zelná a Michaela Džomeková

Podcast Zoom si cez sviatky dá krátku pauzu. Najbližšie vydanie tak bude v stredu, 10. januára.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Jeden rok je ako sedem rokov. Alebo nejako podobne sa rozpráva o veku psov, ktorý je pre mnohých majiteľov príliš krátkym. Teraz však vedci prichádzajú s látkami, ktoré by psom mohli život predĺžiť.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na lieky, ktoré by mohli predlžovať život psom, dozvieme sa čosi o pozitívnych účinkoch pravého wasabi a vyberieme sa aj na návštevu do megalitickej stavby v španielskej Málage.

Číta Tomáš Prokopčák, texty napísali Renáta Zelná a Michaela Džomeková.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Ak by to bola pravda, bola by to revolúcia nielen v archeológii. V Indonézii mali vraj objaviť pyramídu, ktorá môže mať až 27-tisíc rokov. Akurát že tomu nik neverí a skutočnou otázkou je, ako mohol takýto kontroverzný výskum vyjsť vo vedeckom časopise.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme za veľmi zvláštnym tvrdením o našej dávnej minulosti, zistíme, či nás čističky vzduchu ochránia pred ochoreniami a dozvieme sa čosi o výhodách vegánskej stravy.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Počasie nie je klíma. A to, že niekde sneží, ešte nie je dôkazom, že globálne otepľovanie nejestvuje... skôr naopak. A i keď my na Slovensku najextrémnejšie zmeny nezažijeme, klimatická kríza a všetko, čo spôsobí, sa dotkne aj nás.

Zároveň sa nezdá, že by sme s tým čosi chceli robiť: medzinárodné záväzky na znižovanie emisií nedodržiavame a ani sa ako planéta dodržiavať nechystáme.

V podcaste Zoom plus sa Tomáš Prokopčák rozprával s klimatológom Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Priletela z miesta, kde nemala ako vzniknúť a mala ohromnú energiu, ktorú nevieme poriadne vysvetliť. Zdá sa, že fyzici zachytili neznámu kozmickú časticu, ktorá by mohla byť dverami k dosiaľ neznámej fyzike.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom znovu vyberieme do vesmíru, zistíme, ktorý šalát je najzdravší a dozvieme sa, čo zanechala čínska raketa na Mesiaci.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Vyplňte podcastový prieskum a pomôžte nám zlepšiť váš poslucháčsky zážitok: https://forms.office.com/e/7hfFpLaMgz

Saturn príde o svoje prstence. Teda, nie naozaj, aspoň nie zatiaľ... ale z nášho pohľadu nebudú vidieť. Pretože, nuž, aj Saturn má svoje ročné obdobia.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do vesmíru, zistíme, či môže soľ spôsobovať cukrovku a dozvieme sa, ako je to s deťmi a časom stráveným pred obrazovkami.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Je to jeden zo symbolov starovekého sveta, symbol dávneho Egypta. A i keď v porovnaní s pyramídami pôsobí Veľká Sfinga drobne, fascinuje ľudstvo po tisícročia.

Teraz vedci prišli s novým vysvetlením, ako a prečo asi mohla vzniknúť.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do starovekého Egypta, zistíme, ako sa dnes z lietadiel a satelitov objavujú dávne stavby a pozrieme sa na náš biologický vek a prečo je možno dôležitejší, ako ten náš kalendárny.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Často tu hovorievame, že dejiny nášho druhu sú zložité, spletité a vzrušujúce. A niekedy boli vzrušujúce doslova: až tak, že dôsledky v sebe nosíme dodnes.

Zdá sa totiž, že párenie s denisovanmi nám pomohlo nielen lepšie znášať chlad, no zanechalo dôsledky aj na našom duševnom zdraví.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme o dôsledkoch vzťahov medzi moderným človekom a denisovanmi, pozrieme sa na mužskú menopauzu a zistíme, ako je to s naším ranným vstávaním a neustálym posúvaním budíka.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Všetci čakáme na revolúciu vo fyzike. Niektorí si myslia, že príde z vesmíru, z pozorovania hviezd a galaxií a ich celých kôp. A iní, že by nám ju mohol odkryť svet ten najmenší, svet častíc, atómov, ich jadier a ešte menších vecí, ktoré sa v nich ukrývajú.

Práve vesmír jadrovej fyziky a experimentov, ktoré sa na ňu pozerajú, ktoré nám mikrokozmos pomáhajú lepšie chápať a ktoré nám pomáhajú budovať základne kamene – a to takmer doslova – poznania, bude miestom, kam sa spoločne vyberieme.

Hosťom Tomáša Prokopčáka v podcaste Zoom plus je jadrový fyzik Martin Venhart z Fyzikálneho ústavu SAV, ktorý je zároveň jej podpredsedom.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Zdá sa, že náš Mesiac nás dokáže neustále prekvapovať. Najnovšie totiž môže byť o desiatky miliónov rokov starší, ako sme sa donedávna domnievali. A kľúčom k tomuto zisteniu sú kryštály zirkónu.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom podrobnejšie pozrieme na našu prirodzenú družicu, dozvieme sa, ako to naozaj je s diétami, počas ktorých jete len jedno jedlo denne, a zistíme, či sú lepšie antidepresíva alebo beh.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Po tridsiatke máme problém. Teda, problémov mávame kopu, ale ukazuje sa, že klesá plodnosť: a to mužov aj žien. Vedci teraz na myšiach otestovali látku, ktorá by s tým mohla pomôcť.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako by sa dala predĺžiť plodnosť žien, dozvieme sa, prečo bývajú dievčatá s autizmom diagnostikované výrazne neskôr a vyberieme sa za dávnou komplexnou civilizáciou, ktorá na Sahare prežila aj bez dažďa.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Nekričte na deti... Dobre, to je asi celkom banálne konštatovanie, no zdá sa, že systematické kričanie na deti môže viesť k vážnym problémom. Dokonca sa zdá, že to ich vývoju môže škodiť podobne, ako keby ste ich bili.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, prečo je kričanie na deti fakt problémom, zistíme, ako zázračné lieky na chudnutie až také zázračné nie sú a uvidíme, prečo by ste pri cvičení mali dýchať nosom.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Ukrývala ich džungľa a ukrývala ich tak dobre, že sme ich rozsah a schopnosti roky rokúce podceňovali. Pred príchodom Kolombusa totiž mohli v Amazónii žiť milióny ľudí a v to sofistikovaných kultúrach. Až teraz sa o ich schopnostiach čosi dozvedáme.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za dávnymi kultúrami Amazónie, povieme si príbehy niektorých zaujímavých liekov a dozvieme sa čosi aj o svetielkovaní cicavcov.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Mali by sme cvičiť. To je asi banálne konštatovanie, akurát, že sa to ľahšie hovorí ako robí.

Samotné cvičenie je fascinujúcim fenoménom. Otázka nie je len kedy a koľko cvičiť, no najmä z pohľadu biológie: aké môže mať stredne či vysokointenzívne pravidelné cvičenie vplyv na naše zdravie, na rehabilitáciu, na starnutie ale aj na procesy v jednotlivých orgánoch, tkanivách a v bunkách.

Cvičenie je vážna veda. Aj preto ho skúmajú a zaoberajú sa ním nielen tréneri, ale aj lekári a vedci a vedkyne. Jednou z nich je lekárka a vedkyňa Barbara Ukropcová, ktorá pôsobí v Biomedicínskom centre SAV aj na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského.

Tomáš Prokopčák sa s ňou rozprával v ďalšej epizóde podcastu Zoom plus, špeciálneho vydania podcastu Zoom. Raz do mesiaca vám v nej prinesieme rozhovory so zaujímavými ľuďmi z prostredia vedy, výskumu či vzdelávania.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Zem sa mení. Nielenže ju menia ľudia, Zem sa mení aj prirodzene, kontinenty sa presúvajú, a to má vplyv na životné podmienky. Teraz sa výskumníci pozreli, ako by naša planéta mohla vyzerať o 250 miliónov rokov: a výsledok nie je dobrou správou ani pre cicavce, ani pre ľudí špeciálne.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do budúcnosti našej planéty, zistíme, aký majú strava a pohyb vplyv na naše kosti a dozvieme sa o vzťahu teploty a spánku.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Občas toho máme plné zuby všetci. Máme stres, sme napätí, chceli by sme všetko zahodiť a mať chvíľu pokoj. V takýchto prípadoch pomáha kreslenie, presnejšie, maľovánky a ich vyfarbovanie. A potvrdzuje to aj veda.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na to, ako maľovánky pomáhajú so stresom, vyberieme sa za stratenými jadrovými bombami a zistíme, že zápach nie je dobrým indikátorom pokazených potravín.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Ak dieťa trávi priveľa času pred obrazovkou a zároveň máte pocit, že sa nejako spomaľuje jeho vývoj... nuž, nie je to len váš pocit.

Pribúda totiž vedeckých štúdií, ktoré ukazujú, že trávenie priveľa času pred obrazovkou sa podpisuje na schopnostiach dvoj- až štvorročných detí.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako dopady majú technológie na detský vývoj, dozvieme sa, ako to bolo naozaj s grófom Draculom a pozrieme sa aj na súvislosť medzi spánkom a náladou tínedžerov.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Nové technológie ľuďom naozaj pomáhajú, a to doslova. A presne do slova. Vedci teraz spojili implantáty s umelou inteligenciou a dvom pacientkam pomohli rozprávať aj potom, ako z rôznych dôvodov stratili reč.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako technológie obnovili u ľudí reč, dozvieme sa o tragédii mladých tučniakov v Antarktíde a preskúmame sex a ženský orgazmus.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Sme krajina, ktorá verí konšpiráciám a nezmyslom. A sme v tom jedni z najhorších v Európe.

Hoaxy a konšpirácie sú pritom komplexným fenoménom a nevznikli s príchodom internetu. Reakciu na pandémiu koronavírusu môžeme, napríklad, porovnávať s cholerou v prvej polovici 19. storočia. A nepriateľov národa hľadali už štúrovci.

Čo však s nami konšpirácie robia? Ako presne trhajú našu spoločnosť? A prečo sme takí náchylní im veriť?

V Zoom plus to Tomáš Prokopčák preskúma spoločne s etnologičkou a historičkou Zuzanou Panczovou z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Venuje sa konšpiračným teóriám a hoaxom v modernom vývoji našej krajiny.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Keby ste sa na Neptún zahľadeli ešte pred pár rokmi, videli by ste na obrovskej planéte rozsiahle systémy bielych oblakov. No ak sa pozriete dnes... oblaky zmizli. Výskumníci tak teraz hľadajú nejaké vysvetlenie.

Tento týždeň sa v podcate Zoom pozrieme na záhadu chýbajúcich oblakov na Neptúne, dozvieme sa, ako je možné, že niektorí ľudia trénujú a napriek tomu sa nezlepšujú a zaspomíname si aj na najväčšie úspechy slávneho observatória Arecibo.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Dejiny človeka sú spletité a plné podivuhodných zákutí. Dnes už, napríklad, vieme, že to s našou minulosťou bolo oveľa zložitejšie a že moderní ľudia, neandertálci aj denisovania sa stretávali aj krížili. Ako k tomu asi minulosti došlo, teraz v novej štúdii vysvetlili vedci.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do hlbokej minulosti nášho druhu, zistíme, ako lepšie zvládať pracovný stres, a dozvieme sa niečo o objave najstaršieho jazerného obydlia v Európe.

_

Začnite odoberať (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/nevedecky⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠zoom@podcast.sk⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom denníka SME.

Tiež v mikrovlnke zohrievate jedlo v plastových nádobách? Nuž... nemali by ste to robiť. Zdá sa totiž, že takýto riad môže uvoľňovať mikroplasty, a špeciálne to platí, ak čosi zohrievate pre vaše deti.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na plastové nádoby v mikrovlnkách, dozvieme sa, ako sa zbaviť obhrýzania nechtov a zistíme, čo zvláštne majú v sebe ľudia žijúci v talianskom mestečku Limone sul Garda.

_

Začnite odoberať (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/nevedecky⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠zoom@podcast.sk⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom denníka SME.

Mali by sme sa viac hýbať. Je to také banálne konštatovanie, no ak chcete jednu jedinú radu na zlepšenie vášho zdravia, je to pohyb.

A potom strava, samozrejme. Teraz však vedci vysvetľujú, ako je to s tou strednou až intenzívnou fyzickou aktivitou, a koľko jej každý týždeň potrebujeme.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na cvičenie a na to, kedy a ako potrebujeme cvičiť, dozvieme sa, kedy nám hrozí kolaps prúdenia, ktoré udržuje v Európe príjemné teploty a zistíme, aké problémy trápia deti narodené v pandémii.

_

Začnite odoberať (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka ⁠⁠⁠⁠sme.sk/nevedecky⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠zoom@podcast.sk⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom denníka SME.

Radi hovorievame, že popularizácia vedy je dvojnásobné prekladateľstvo. Z cudzích jazykov do nášho, ale tiež z odborného jazyka jednotlivých špecializácii do jazyka zrozumiteľného pre čitateľov, poslucháčov a divákov.

Veda je zároveň čoraz zložitejšia, špecializovanejšia a rozdrobenejšia, nemá stále vyriešené niektoré základné otázky o povahe kozmu či o fungovaní našich tiel. A preto je jej popularizácia taká vzrušujúca aj dôležitá.

V Zoom plus, špeciálnom vydaní podcastu Zoom, vám raz do mesiaca prinesieme rozhovory so zaujímavými ľuďmi z prostredia vedy, výskumu či vzdelávania. Dnes sa vyberieme do sveta vedeckej popularizácie a špecializovanej novinárčiny.

Hosťami Tomáša Prokopčáka sú v podcaste Zoom plus Denisa Koleničová, Renáta Zelná a Ondrej Podstupka.

_

Začnite odoberať (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka ⁠sme.sk/nevedecky

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠zoom@podcast.sk⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom denníka SME.

Možno ste o nej nikdy nepočuli, pritom táto dávna ríša patrila vo svojej dobe k najvýznamnejším na svete.

Kušánska ríša mala svojich veľvyslancov napríklad v Ríme, Číne aj v ríši Sasáncov, ktorá mala centrum v dnešnom Iráne. No až dosiaľ nik nevedel prečítať písmo, ktoré používala, ale to sa nedávno zmenilo.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako sa podarilo rozlúštiť staroveké písmo Kušáncov, pozrieme sa na český liek, ktorý by mohol vyliečiť alzheimera a vysvetlíme si, prečo je problémom ťažiť vzácne kovy z morského dna.

_

Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka https://komentare.sme.sk/t/9348/nevedecky-newsletter-tomasa-prokopcaka

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na zoom@podcast.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠SME.sk⁠⁠ na ⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom denníka SME.

Je teplo, ale to tak že poriadne. V noci sa dostatočne neochladí, takže sa ani nevyspíte. A klimatizáciu skrátka nemáte. Ako si teda poradiť a ktoré kroky sa dajú podniknúť, aby sa vám v lete spalo lepšie?

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako si počas horúčav schladiť spálňu, dozvieme sa o objave neurónov v mozgu, ktoré vnímajú a regulujú hladinu cukru v krvi a pozrieme sa, čo sú to temné hviezdy.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete ⁠vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk⁠.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠podcasty@sme.sk⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné ⁠SME.sk⁠ na ⁠sme.sk/podcast⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠sme.sk/suhrnsme⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Máte výnimočné uši. To nie je lichôtka, ani estetické konštatovanie. Vaše uši sú jedinečné, a to až tak, že by sa podobne ako odtlačky dali využívať na jednoznačnú identifikáciu... alebo to aspoň tvrdí nový vedecký výskum.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na jedinečnosť nášho vonkajšieho ucha, dozvieme sa, či harvardský profesor našiel v mori stopy mimozemskej lode a zistíme, aké majú spojenie halucinácie a Parkinsonova choroba.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Znovu sme v tej skvelej časti roka, keď okrem tepla musí človek zápasiť ešte aj s tým hmyzom. A platí to pre každého, vrátane vedcov.

Tí sa preto pozreli, ako zaberajú rôzne veci vrátane zaručených ľudových návodov proti komárom. A, neprekvapivo, pitie piva vám naozaj nepomôže...

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo funguje a čo nefunguje proti komárom, dozvieme sa, prečo je objav pozadia gravitačných vĺn takým významným a pozrieme sa aj na zdravotné riziká varenia na plynovom sporáku.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Kedysi by ste museli človeka rozrezať. Ak ste chceli pochopiť, ako ľudské telo funguje a ako fungujú procesy v ňom... lenže, viete ako to s takým rezaním chodí, nie je to práve príjemné. A niekedy pri tom prídete o človeka.

Nástup moderných technológií však umožnil pozrieť sa na veci skryté a na veci v procesoch. Moderné zobrazovacie metódy tak nepomáhajú len lekárom, ale učia nás o nás nové veci.

Ladislav Valkovič sa špecializuje práve na takýto vývoj neinvazívnych metód merania metabolizmu tkanív. Pôsobí na Ústave merania Slovenskej akadémie vied, a zároveň v Oxfordskom centre pre výskum klinickej magnetickej rezonancie na Oxfordskej univerzite.

V podcaste Zoom plus sa s ním o svete technológií a moderného sledovania ľudských orgánov rozprával Tomáš Prokopčák.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Kedysi bolo všetko lepšie. Aj tie mravy boli menej uvoľnené, aj mladí vedeli, čo sa patrí, aj ľudia boli čestnejší a láskavejší. Akurát... že neboli. Vedci sa pozreli na to, prečo takéto predsudky mávame v hlavách a ako sa nám v nich usadili.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či kedysi naozaj bývali ľudia lepšími, dozvieme sa, či by nám taurín mohol predlžovať život a vysvetlíme si, že prečo sa klamári mýlia a prečo v lete musíme nosiť slnečné okuliare a natierať sa opaľovacím krémom.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Hovorí sa, že sa týka len žien, no nie je to pravda. Popôrodná depresia v skutočnosti postihuje mužov rovnako ako ženy a tiež jej príčinou nemusia byť hormóny. V skutočnosti je to celé zložitejšie a jej spúšťačom môže byť množstvo previazaných faktorov.

Tento týždeň si v podcaste Zoom vysvetlíme, ako to je naozaj s takzvanou popôrodnou depresiou, dozvieme sa, ako môže byť arašidové maslo tekutina a pozrieme sa aj na riziká pri práci v záhrade.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Máme problém. Teda, problémov máme kopu, ale máme problém s antibiotikami: presnejšie s tým, že si na ne baktérie budujú odolnosť a v tomto evolučnom súboji už nejaký čas nevyhrávame. Vedci ale teraz zistili, že pomôcť by mohlo antibiotikum, ktoré objavili už pred 80 rokmi.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na jedno staré antibiotikum, dozvieme sa, prečo to s umelými sladidlami nie je také ružové, a zistíme, prečo paleo diéta nefunguje.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Sú to nádherné fotografie, zábery nočnej oblohy plné hviezd a hmlovín a galaxií. Zábery farebné až tak, že sa zdajú neskutočné. Lenže ony skutočné sú, to len naše oči nie sú dosť dobré a v noci nevidia.

Niekedy sú takéto snímky umením, niekedy pomáhajú vedu popularizovať a občas dokonca vedu aj robia. Práve o astrofotografii, o jej úskaliach ale aj o hviezdach, súhvezdiach a nebeských fenoménoch hovorí astrofotograf a popularizátor astronómie Tomáš Slovinský.

V ďalšej epizóde podcastu Zoom plus, špeciálneho vydania podcastu Zoom, v ktorom vám raz do mesiaca prinášame rozhovory so zaujímavými ľuďmi z prostredia vedy, výskumu či vzdelávania, sa so Slovinským rozprával Tomáš Prokopčák.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Využívajú ju športovci, chvália si ju otužilci. Terapia studenou vodou má pomáhať pri regenerácii i zlepšovať zdravie. Akurát že až taká bezpečná nie je. A pri jej využívaní by sme si mali dávať pozor a myslieť na niekoľko základných vecí.

Tento týždeň v podcaste Zoom preskúmame terapiu studenou vodou, zistíme, prečo kosatky útočia na plachetnice a dozvieme sa, aké negatívne dôsledky môže mať osamelosť.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Bol to tak trochu náhodný objav. Astronómovia pátrali po supernovách, no zrazu narazili na záblesk, ktorý sa ukázal najväčšou známou explóziou vo vesmíre. A trvá roky a trvá dodnes.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do stredu vzdialenej galaxie, spoznáme dlhodobé následky po otrasoch mozgu a zistíme, čo objavili archeológovia pod hladinou chorvátskeho mora.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Bulvárne by to znelo nejako takto: ak vás umelá inteligencia dosiaľ dostatočne nedesila, nuž, vedci ju najnovšie naučili čítať ľuďom myšlienky. Ale keďže tu sa rozprávame o vede, celé je to síce stále fascinujúce, no naozaj zložitejšie.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za umelou inteligenciou a jej schopnosťou čítať myseľ, dozvieme sa, prečo môže byť orálny sex rizikom a zistíme, ako je to s našimi návykmi a koľko trvá ich získať.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Bola to dávna ríša a bola natoľko silná, že staroveká Čína kvôli nej a jej nájazdníkom začala stavať to, čo dnes poznáme ako Veľký čínsky múr. Dlho sme o tejto záhadnej ázijskej civilizácii veľa nevedeli, no zdá sa, že to môže zmeniť nový výskum.

Tento týždeň sa vyberieme za najväčšími súpermi cisárskej Číny, pozrieme sa na mechanizmus za vznikom kvazarov a vysvetlíme si, ako odlíšiť prechladnutie od sezónnej alergie.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Ako bunka zistí, že už nemá dosť zdrojov, potrebuje vytvoriť spóru a spáchať samovraždu? Ako vie, kedy a ako sa má deliť? A akú úlohu majú v mikróboch drobnučké nanotrubice?

Niekedy sa odpovede na niektoré z týchto otázok objavia náhodou. A inokedy je za nimi systematický mnohoročný výskum. Výskum, ktorý nám ukazuje odpovede na základné otázky fungovania nášho života... a, ktovie, možno života vo vesmíre vôbec.

Biológia začína biológiou drobného, biológiou mikróbov, dokonca molekulárnou biológiou. A práve o takomto výskume sa Tomáš Prokopčák v podcaste Zoom plus rozpráva s vedúcim oddelenia mikrobiálnej genetiky Ústavu molekulárnej biológie SAV a Vedcom roka 2020 Imrichom Barákom.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Pondelky sú peklo. Teda neviem, ako to máte vy, ale návraty do práce po víkende nebývajú vždy práve najjednoduchšie. A nie je to len náš subjektívny pocit, tejto téme sa venujú aj vedci. Teraz prišli sa odporúčaniami, ako si pondelky zlepšiť.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pokúsime vylepšiť naše pondelky, pozrieme sa na kmeň covidu, ktorý sa objavil na poľských norkových farmách a dozvieme sa, čo má senná nádcha spoločné s naším črevným mikrobiómom.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Robíme to všetci. Pohodlne si sadneme, trošku sa zahmýrime a prekrížime si nohy. Ak to urobíte raz za čas, nič sa nedeje. No ak sedíte s prekríženými nohami pravidelne a často, môže to mať vážne zdravotné následky.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či by sme mali sedávať s prekríženými nohami, dozvieme sa, či je výhodné mať pri malých deťoch psov a mačky a preskúmame aj to, čo hovoria vedecké štúdie o čaji matča.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Máme taký predsudok: mrazené či konzervované je zle, najmä ak sa to týka ovocia. No nemusí to tak byť vždy, zdá sa totiž, že niektoré druhy sú konzervované či mrazené z pohľadu vitamínov lepšie. Skrátka, môžu ich mať viac.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či sa ovocie a zeleninu oplatí uchovávať, dozvieme sa, čo sledovať pri klamstve aj to, prečo by ste nemali hádzať vlhčené utierky do záchoda.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Dnes už vieme, že rastliny komunikujú... akurát že tá komunikácia je chemická. A zdá sa, že dokonca aj vydávajú zvuky, aj keď ich ľudia nedokážu počuť. Naznačuje to nový výskum, v ktorom sa vedci vybrali počúvať paradajky a tabak.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, že v ríši rastlín sa ukrýva ešte plno prekvapení, pozrieme sa na nový protirakovinový objav aj slovenských vedcov a spoločne zistíme, prečo nám tak chutí čokoláda.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete ⁠vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk⁠.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠podcasty@sme.sk⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné ⁠SME.sk⁠ na ⁠sme.sk/podcast⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠sme.sk/suhrnsme⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Zdá sa, že vo výške sa žije zdravšie. Teda, najskôr sa musíte prispôsobiť, zvyknúť si a udýchať to... no vedci zrejme teraz zistili, prečo ľudia žijúci vo vyšších nadmorských výškach majú menej metabolických ochorení. Aj keď náznaky prichádzajú od pokusných myší.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom spoločne vyberieme do vysokých nadmorských výšok, dozvieme sa, ako požiare poškodzujú ozónovú vrstvu a zistíme, či by prechladnutie mohlo vytvárať deťom prirodzenú imunitu pred covidom.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Dôležité je nielen objavovať nové veci, vo vede je kľúčové aj verejnosti vysvetliť, prečo sú podstatné. Platí to predovšetkým vo veku iracionality, ktorý dnes naokolo zažívame. Skrátka, robiť dobrú popularizáciu vedy je rovnako podstatné ako robiť dobrú vedu.

V Zoom plus sa Tomáš Prokopčák rozprával o vede a o jej popularizácii s teoretickým fyzikom a Vedátorom Samuelom Kováčikom.

Zoom plus je špeciálne vydanie podcastu Zoom, v ktorom vám raz do mesiaca prinesieme rozhovory so zaujímavými ľuďmi z prostredia vedy, výskumu či vzdelávania.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Spíte dobre? Ak nie, mali by ste sa o to aspoň pokúsiť. Ukazuje sa totiž, že spánok je úplne kľúčový, a to nielen na oddych, ale aj aby ste podali čo najlepší športový výkon.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, prečo je spánok taký dôležitý pri aktívnom športovaní, vyberieme sa za medzihviezdnym telesom Oumuamua a dozvieme sa, ako stredomorská strava znižuje riziko demencie.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Aspoň ja si tak predstavujem žijúcu nočnú moru. Vyhlásia vás za mŕtveho, pošlú na pitvu či pochovajú... akurát, že ktosi sa pomýlil, a vy nie ste vôbec mŕtvym. Bohužiaľ, ono sa to výnimočne naozaj stáva a takéto prípady nepatria len do trilerov či detektívok.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako sa niekto môže zdať mŕtvym, aj keď nie je, preskúmame skrytú dutinu v Chufuovej pyramíde a dozvieme sa, prečo by ste sa mali občas ozvať kamarátom.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba poriadne funguje ešte iba relatívne krátky čas a už vidí veci, ktoré by vlastne ani vidieť nemal. Dokonca sa teda hovorí, že nová revolúcia vo fyzike by mohla aj vďaka nemu prísť práve z kozmu. Tentoraz sa totiž zdá, že v rannom vesmíre už boli galaxie, ktoré tam nemajú čo robiť.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do kozmu krátko po veľkom tresku, zistíme, ako by ste mali cvičiť po štyridsiatke, aby ste neskončili v nemocnici a dozvieme sa, ako funguje zázvor na našu imunitu.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Fyzika nám dobre funguje. Akurát teda sme si úplne istí, že nie je kompletná.

Novinárska skratka rada hovorí, že potrebujeme fyziku novú: takú, ktorá by dokázala pospájať kvantový svet a svet gravitácie, ale aj takú, ktorá by nám povedala, čo sú tmavá hmota a energia – ak teda vôbec existujú.

Takúto fyziku hľadá aj Juraj Tekel z Katedry teoretickej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Popri tom popularizuje vedu nielen v projekte Vedátor.

Tomáš Prokopčák sa s ním rozprával v podcaste Zoom plus.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Prostredie nás ovplyvňuje. To nie je metafora, znečistené prostredie a smog majú priamy vplyv aj na naše kognitívne schopnosti: na naše premýšľanie i rozhodovanie sa.

Teraz to vedci dokázali u šachistov, keď ukázali, ako znečistenie ovplyvňuje ich šachový výkon.

Tento týždeň v podcaste Zoom ukážeme, aké ma znečistené prostredie vplyv na naše rozhodovanie, zistíme, prečo zanikla ríša Chetitov a dozvieme sa, prečo je pre nás slnečné žiarenie také dôležité.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Vesmír je plný zvláštnych vecí. Napríklad taká voda: nielenže sa nachádza v kozme v rôznych skupenstvách, tieto skupenstvá totiž ešte aj môžu vyzerať inak ako sme zvyknutí zo Zeme. Vedci teraz totiž vytvorili ľad, ktorý sa možno nachádza len vo vnútri iných mesiacov... ak vôbec.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do vesmíru za novým druhom ľadu, zistíme, či sa pri liečbe tak trochu nekrivdilo psychedelikám a dozvieme sa, ako pomôcť deťom s priestorovým myslením.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Radi hovorievame, že príroda si nejako poradí. Ale ono je to alibistické, pretože nás to zbavuje zodpovednosti, navyše to málokedy rieši celý problém. Teraz, napríklad, vedci objavili baktérie, ktoré sa naučili tráviť plast. Akurát to nie je ani zďaleka riešením našej plastovej krízy.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do sveta mikróbov, dozvieme sa, ako súvisia ADHD a depresia a zistíme, či má celibát nejaký evolučný zmysel.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Všetko veľké začína malým, vo vede to platí špeciálne. Ak chceme porozumieť komplexným veciam, musíme porozumieť, napríklad, bunkám. Chémii. A biológii na úrovní molekúl: a to často sprostredkovane, cez rôzne modelové organizmy.

Veda má však aj svoju druhú tvár, alebo druhý problém: ako to, čo zistíme, odovzdať publiku? A nielen tomu odbornému, ale aj širokej verejnosti? Ako vedu popularizovať, urobiť prístupnejšou a zrozumiteľnou? Oba problémy nielen vo svojej práci rieši molekulárna biologička Lucia Ciglar, ktorú môžete poznať aj vďaka jej popularizačnému instagramovému profilu Kreslim_vedu.

Tomáš Prokopčák sa v podcaste Zoom plus rozpráva s Luciou Ciglar o svete molekulárnej biológie, o vizualizácií vedeckých grafík i o popularizácii vedy.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Pod nohami máme obrovský mechanizmus, vďaka ktorému vlastne existujeme. Teraz sa však zdá, že zemské jadro sa možno prestalo otáčať... a napriek našej intuícii to vôbec nemusí byť katastrofická správa. Pretože jadro iba mení svoj smer.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme na výlet do hlbín našej planéty, dozvieme sa, čo robí s našou imunitou pitie, stres či nesprávna strava a zistíme, čí parazitická huba podobná tej z The Last of Us naozaj nejestvuje.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Na používanie sociálnych sietí sa možno raz budeme pozerať podobne, ako na fajčenie. Dnes už tušíme, že pomáhajú šíriť nezmysly, škodia spoločnostiam a zrejme aj zdraviu jednotlivcov. Teraz o tom začali vychádzať prvé vedecké štúdie.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, čo robia sociálne siete s našimi mozgami, zistíme, ako funguje staroveký rímsky betón a vyberieme sa aj za hlukom, ktorý nás neustále obklopuje.

Muži sa stávajú otcami vo vyššom veku ako ženy matkami a platilo aj v dávnej minulosti. Vedci sa na základe mutácii v DNA pozreli, kedy sa ľudia za posledných 250-tisíc rokov stávali rodičmi. Muži bývali v priemere o sedem rokov starší ako ženy.

Organizácia spojených národov potvrdila, že rok 2022 bol jeden z ôsmich najteplejších v histórií meraní. Minulý rok bola zároveň priemerná teplota o 1,15 stupňa vyššia ako teplota pred priemyselnou revolúciou. Najteplejším rokom bol zatiaľ rekordný rok 2018.

Vedci narazili na prekvapujúcu magmatickú komoru, ktorá rastie v Stredozemnom mori. Nové technológie odhalili, že sa nachádza pod aktívnym podmorským vulkánom Kolumbu neďaleko Santorini. Prítomnosť takejto komory zvyšuje pravdepodobnosť, že sopka v budúcnosti vybuchne.

NASA ukázala svoje plány na nový teleskop, ktorý by mohol hľadať život na mimozemských svetoch. Prvé návrhy hovoria o teleskope veľkom asi ako je ďalekohľad Jamesa Webba, ktorý by mohol pátrať po exoplanétach podobných Zemi. Ak by projekt prešiel, do kozmu by sa teleskop mohol dostať v štyridsiatych rokoch.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Raz si ich vypestujeme. Budeme mať umelú krv aj umelé orgány... a toto "raz" nie je veľmi vzdialené. Pretože vedci už ukázali, že to zvládnu, teraz si len musíme počkať, kým na takéto orgány narazíme v nemocniciach.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako sú na tom umelé orgány aj organoidy, dozvieme sa, v akom stave sa nachádza šikmá veža v Pise a preskúmame vzťah medzi vyšším vekom a horším spánkom.

Odlesňovanie amazonského pralesa zrejme ovplyvňuje počasie v Tibete. Ten sa však nachádza zhruba 15-tisíc kilometrov ďaleko. Prales sa pritom podľa odborníkov blíži k bodu zlomu, z ktorého sa už nebude možné vrátiť k jeho prirodzenému stavu.

V mladučkom vesmíre sa pravdepodobne vytvorilo viac galaxií, ako sme sa dosiaľ domnievali. Naznačujú to dáta z Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba. Objav nás zároveň približuje k prvým galaxiám, ktoré sa objavili hneď po veľkom tresku.

Astronómovia preskúmali dvanásť exoplanét, či na nich náhodou nenarazia na zaujímavý mimozemský signál. Počas ich prechodu popred materskú hviezdu vedci pátrali po prípadných technosignatúrach. Vedci síce nenarazili na žiaden dôkaz, no dva rádiozdroje sa zdajú zaujímavé a vyžadujú si ďalšie preskúmanie.

Dávni lovci a zberači mohli využívať lunárny kalendár, a to už pred desiatkami tisíc rokov. Ukazujú na to drobné značky na maľbách na jaskynných stenách. Tie zobrazujú rôzne druhy zvery v odlišných obdobiach roka, pričom obrazy sa dajú priradiť k trinástim periódam zodpovedajúcim lunárnemu kalendáru.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Zvyčajne si to ochorenie spájame s pokročilým vekom, a to pokročilým vekom ľudí. Lenže ono sa zdá, že naše mozgy až také výnimočné nie sú a prejavmi a biologickými stopami Alzheimerovej choroby možno trpia aj ďalšie cicavce. Dokonca by mohla vysvetľovať, prečo občas delfíny uviaznu na plážach.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na mozgy morských cicavcov, dozvieme sa, aké zdravotné benefity prináša chôdza vzad a zistíme, čo o našich vzťahoch hovoria piesne, ktoré počúvame.

Vedci objavili nečakané vzory v atmosfére Jupitera. Pomáhajú vysvetľovať, ako sa v prostredí tejto joviálnej planéty menia teploty jej pásov. Výskumníci na to využili desaťročia dát z kozmických sond ako Voyager či Cassini.

Naši prapredkovia doostrovali nástroje už pred 300-tisíc rokmi. Ukazujú to nálezy z paleolitického náleziska v Schoningene. Archeológovia pri pozostatkoch dobového slona narazili na drobné kamenné odštepy aj trojicu kostených retušérskych nástrojov.

Hudobníci počúvajú hudbu hlasnejšie. Nový výskum naznačuje, že muzikanti mávajú tendenciu púšťať si hudbu hlasnejšie ako ľudia, ktorú hudbu nevytvárajú. Dôvodom môžu byť zmeny v mozgu, aj potreba pozornejšie počúvať detaily skladieb.

Výskumníci narazili na dávnu mayskú civilizáciu na severe Guatemaly. Osídlenia objavili pomocou LIDARu, pričom narazili na viac ako tisícku usadlostí na stovkách štvorcových kilometrov. Narazili aj na stopy ciest, pyramíd či dokonca ihrísk, kde sa hrávali dávne loptové hry.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Je prednostom Ústavu molekulárnej biomedicíny Univerzity Komenského. Je vedcom, ktorý pôsobil na Harvarde, získal dnes už vlastne prestížnu Ig Nobelovu cenu. Je lekárom, ktorý učí študentov, ale vyjadruje sa k spoločenským problémom. A zároveň pomáha popularizovať vedu.

Peter Celec zároveň publikuje, rozpráva o vede, o medicíne aj o ľudskej zvedavosti a ako každý výskumník sa vlastne snaží bojovať s podmienkami vedy na Slovensku.

V podcaste Zoom plus sa Tomáš Prokopčák a Peter Celec vyberú do sveta molekulárnej biológie.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Výhoda domáceho ihriska. Asi ste o tom už počuli, špeciálne, ak sledujete šport. Nuž, zdá sa, že to nie je iba mýtus: domáce prostredie je naozaj výhodou, má totiž dopad na rozhodovanie prinajmenšom futbalových rozhodcov. Vedci teraz zistili, ako tento fenomén funguje.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako v športe funguje fenomén domáceho publika, dozvieme sa, čo je to vianočný syndróm dovolenkového srdca a pozrieme sa do dávnej minulosti za najstaršou DNA.

Vedci prehodnotili, aké podmienky panujú na neďalekej exoplanéte pri Proxime Centauri. Proximu b krúžiacu v obývateľnej zóne bombarduje hviezda vysokoenergetickými časticami a tento hviezdny vietor je tisícnásobne horší ako ten, ktorý zasahuje Zem. Pre planétu to znamená, že je takmer nemožné, aby si udržala atmosféru, nieto vodu v kvapalnom skupenstve.

Za úspešným príbehom dinosaurov sa ukrýva klimatická zmena. Tá síce spôsobila masové vymieranie na prelome triasu a jury, no z neho najviac vyťažili prví dinosaury. Vedci teraz porovnali počítačové modely s nálezmi a zistili, že víťazmi boli jaštery s malými hlavami a dlhými chvostami a krkmi.

Čas najrýchlejšie vnímajú tvory, ktoré sú malé, dokáž lietať alebo sú morskými predátormi. Naznačuje to nový výskum, ktorý preskúmal, ako stovka rôznych druhov vníma zmeny v prostredí okolo seba, takzvanú temporálnu percepciu. Ukázal, že tvory s rýchlym životným štýlom dokážu registrovať zmeny najrýchlejšie.

Ak tmavá hmota jestvuje, mohli by ju tvoriť takzvané tmavé fotóny. Tvrdí to nová hypotéza, ktorá opisuje správanie ultraľahkých tmavých fotónov, ktoré mali rozohriať vesmír. To by súhlasilo s pozorovaniami medzigalaktických filamentov, ktoré sa zdajú teplejšie, než naznačujú naše predpoklady.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Má to byť zázračný prípravok, dokáže takmer všetko. Druhý extrém zase hovoril, že CBD je obyčajné šarlatánstvo na úrovni kryštálov a biorezonancie. No a tak sa teraz vedci rozhodli overiť, či CBD oleje fungujú a či náhodou marketing nepredbehol vedu.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či CBD zaberá, pozrieme sa na najnovší prelom v jadrovej fúzii a dozvieme sa, prečo nie je dobrý nápad pripravovať mrazené polotovary v mikrovlnke.

Ak sa na Venuši predsa len vyskytuje nejaký fosfán, nie je ho veľa. Nové dáta ukazujú, že ak tam nejaké fosfán vôbec je, je ho len minimum. Správy z roku 2021, že molekula na Venuši by mohla byť stopou po živte, tak zrejme boli prehnané.

Infekcie a rôzne ochorenia boli zrejme bežnou súčasťou stredovekého života. Nová analýza 1300-ročných pozostatkov ukázala, že v populáciách sa zrejme vyskytovali rôzne patogény a infekcie: od lepry po hepatitídu. A analýza DNA naznačuje, že najmenej tretina ľudí umierala s nejakou infekciou.

Astronómovia priamo pozorovali exoplanétu väčšiu ako Jupiter, ktorá krúži okolo vzdialenej hviezdy. Vedci skombinovali dáta z observatória VLT s pozorovaním družice TESS a v plynoprachovom disku okolo hviezdy HD 114082 narazili na veľké teleso. HD 114082 je mladá hviezda obklopená protoplanetárnym diskom vzdialená zhruba 310 svetelných rokov od Zeme.

Samice hadov majú klitoris, ukázal nový výskum. Dosiaľ sa vedci domnievali, že orgán mal slúžiť ako žľaza na vylučovanie pachov či na dráždenie samcov, tieto hypotézy sa však ukázali ako nesprávne. Klitoris ako taký tak môže byť v živočíšnej ríši oveľa rozšírenejší, než sme sa domnievali.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Mysleli sme si, že Mars je nudná, mŕtva, studená planéta. Teda aspoň od čias, keď sme si prestali myslieť, že na Marse sú kanály a zelení mužíčkovia. Lenže zdá sa, že červená planéta až taká nudná nie je. A pod jej povrchom sa ukrýva čosi, čo by mohlo vysvetľovať jeho marsotrasenia.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme na Mars, zistíme, prečo sú opioidy takým problémom i ako drobný parazit mení mozgy vlkov a môže z nich urobiť vodcov svorky.

Archeológovia zistili, že zlato pochádzajúce z Tróje, Uru a gréckeho Poliochni má rovnaký pôvod. Vedci to zistili vďaka novej laserovej analýze starovekých vzoriek a šperkov. Presný pôvod zlata však vedci zatiaľ nepoznajú, špekulujú o ryžovaní z riek.

Novoobjavené stopy neandertálcov v Španielsku môžu mať takmer 300-tisíc rokov. Vedci ich objavili na jednej z pláži Národného parku Doňana. V tej dobe náš kontinent prechádzal dramatickými zmenami klímy, keď sa začalo výrazne ochladzovať.

Ťažký covid môže po sebe zanechávať stopy v mozgu. Ukazuje sa, že sa zaktivujú niektoré gény, ktoré sú pozapínané v mozgoch starších ľudí. Tieto markery sú ďalším dôsledkom ťažkého priebehu ochorenia.

Pod Yellowstonskou kalderou vedci objavili oveľa viac magmy, ako pôvodne predpokladali. Ukázali to analýzy seizmických dát, ktoré stanice nazbierali za posledné roky i počítačové modelovanie. Yellowstonský supervulkán naposledy vybuchol pred 640-tisíc rokmi.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Desaťtisíce rokov sa ukrývali v zamrznutej arktickej pôde. No zdá sa, že niektoré vírusy vedia akoby vstať z mŕtvych a výskumníci ich aj po týchto desaťtisícoch rokoch dokážu oživiť. A my pritom ani nevieme, čo všetko sa v topiacom sa permafroste ukrýva.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na dávny zombie vírus, ktorý sa podarilo oživiť, zistíme, či je šúpanie ovocia a zeleniny stratou času a peňazí a vyberieme sa aj do Egypta za chodbou, ktorá by mohla viesť k stratenej hrobke Kleopatry.

Davy fanúšikov majú vplyv na rozhodnutia rozhodcov. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozrel na rozhodnutia na futbalových zápasoch v kombinácii s vplyvom divákov. Ukázalo sa, že v zápasoch bez divákov sa vôbec neprejavil takzvaný efekt domácej výhody.

Drobné konflikty na pracovisku môžu byť, paradoxne, užitočné. Ukázalo sa, že mierne alebo stredne vážne konflikty o pracovných otázkach môžu stres na pracovisku znižovať. Hlboké konflikty či osobné animozity, naopak, stres zvyšujú.

Tektonické procesy na Jupiterovom mesiaci Európa sa nepodobajú tým na našej planéte. Vedci využili zábery z vesmírnej sondy Galileo a zistili, že platňová tektonika na telese sa líši od tej pozemskej v štyroch kľúčových bodoch. Odlišné sú aj mechanizmy, ktoré tieto ohromné pohyby hmoty poháňajú.

Rozširovanie palmových fariem na olej ohrozuje biodiverzitu v Afrike a v Latinskej Amerike. Nový výskum odhaduje, že v zasiahnutých oblastiach je ohrozená tretina stavovcov na zozname ohrozených druhov. A platí to aj v regiónoch, kde by takéto rozširovanie plantáží spĺňalo nároky na nulové odlesnenie.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Matematika je kostra, ktorá drží pokope vesmír. Alebo si to aspoň myslíme: je v pozadí prírodných zákonov aj našich technológií, bez nej by sme nevedeli nielen rátať, ale nemali ani počítače či nerozumeli pohybu riek.

Mnohí však majú z matematiky traumu ešte z čias základných a stredných škôl. A je to škoda: pretože čísla sú krásne. Nielen pre svoju užitočnosť, ale aj samé osebe. A dejiny matematiky, to sú vlastne dejiny celého ľudského myslenia a poznávania sveta okolo nás.

Jedným z najznámejších milovníkov, popularizátorov a učiteľov matematiky u nás je Zbyněk Kubáček - vedúci Katedry matematickej analýzy a numerickej matematiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.

Zoom+ je špeciálne vydanie podcastu Zoom, v ktorom vám raz do mesiaca prinesieme rozhovory so zaujímavými ľuďmi z prostredia slovenskej vedy, výskumu či vzdelávania.

Tomáš Prokopčák sa v najnovšej epizóde rozpráva práve o láske k matematike.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Každý by chcel mať vychovaného psa. Akurát že nie každý psíčkar svojho psa aj naozaj vychováva. Tak sa teraz vedci rozhodli, že fanúšikom sprievodcov človeka trochu pomôžu: preskúmali rôzne typy výchovy psov a povedali, ktorá je pre ľudí aj psov najvýhodnejšia.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do sveta psíčkarov, zistíme, aké problémy majú mladí muži a dozvieme sa, čo majú spoločné gény a krátkozrakosť.

Tablety v škôlkach spôsobujú, že hry škôlkarov sú menej kreatívne v porovnaní s hrami detí, ktoré využívajú fyzické hračky. Naznačuje to nový výskum zo Švédska, ktorý sa pozrel na vplyv nových technológií v materských školách. Vedci zdôrazňujú, že by sme mali byť opatrní pri využívaní dotykových obrazoviek u predškolákov.

Koraly môžu zachrániť iné koraly vo svojom okolí. Ukazuje to výskum, ktorý sa zameral na niektoré koralovce odolné voči ochoreniam. Ukázal, že odolné koraly v druhovo zmiešaných populáciách vedia pomôcť druhom, ktoré sú náchylné na ťažkosti.

Umelá inteligencia sa učí lepšie, keď sa vôbec neučí. Ukazuje to výskum, ktorý sa snažil napodobniť obdobia bdelosti a spánku pri neurónovej sieti. Ak mala vypnuté obdobia napodobňujúce spánok, jej učenie prebiehalo efektívnejšie.

Na Japonskej misii k marsovským mesiacom Phobos a Deimos sa bude podieľať aj Európa. V roku 2024 by totiž malo Nemecko pripraviť malý rover, ktorý počas misie dosadne na povrch Phobosu. Rover by mal preskúmať mineralogické zloženie telesa a jeho elektromagnetický profil.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Ďalšie a ďalšie komplikácie. Zdá sa totiž, že aj po prekonaní covidu nie je situácia vôbec jednoduchá a príjemná. Vedci totiž narazili na ďalší symptóm, ktorý zrejme súvisí s nákazou koronavírusom. A môže pretrvávať relatívne dlho.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako súvisia covid a vypadávanie vlasov, dozvieme sa, prečo viac oxidu uhličitého v atmosfére zase nie je pre rastliny taká skvelá správa a vyberieme sa aj za novou hypotézou o príčinách Alzheimerovej choroby.

KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY:

Niektoré enzýmy v našich bunkách sa mohli vyvinúť z dávnych jednobunkových organizmov. Naznačuje to nový výskum, ktorý hovorí, že prinajmenšom jeden enzým slúžiaci na energetický metabolizmus, stabilizáciu genómu a kontrolu bunkovej smrti sa mohol vyvinúť z archeónov. Zistenie by mohlo poslúžiť na dizajnovanie nových enzýmov.

Niektoré dávne tetovania mali ochranný účel. Tetovania žien v starovekom Egypte slúžili, napríklad, na ochranu počas pôrodu. Ukazuje to dvojica múmií, ktoré teraz preskúmali egyptológovia.

Vedci zrejme narazili na dosiaľ najstarší dôkaze tepelnej úpravy jedla. Naznačuje to nové preskúmanie pozostatkov veľkej kaprovitej ryby z dnešného Izraela. Podľa vedcov sa toto dávne varenie odohralo až pred 780-tisíc rokmi.

Astronómovia narazili na mimogalaktickú štruktúru, ktorá sa ukrýva za našou Mliečnou cestou. Dôvodom skrývania je naša galaktická výduť, ktorá nám bráni dobre preskúmať, čo sa z nášho pohľadu ukrýva za ňou. Vedci však využili viaceré teleskopy a infračervené spektrum, aby sa za túto prekážku pozreli a narazili na vzdialené galaxie.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Je relatívne blízko a je tak trochu zvláštna. Astronómovia narazili na dosiaľ najbližšiu známu čiernu dieru, no tá nám akosi nepasuje do našich predstáv o tom, ako tieto objekty na hraniciach našej fyziky vznikajú. A akurát všetko trochu komplikuje.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do vesmíru za čiernymi dierami, dozvieme sa, ako si poradiť s jesennou depresiou a zistíme, prečo sú poškodené teflónové panvice také nebezpečné.

Hnojivá môžu ovplyvňovať opeľovanie rastlín. Nový výskum naznačuje, že opeľovače ako čmeliaky menej sadajú na rastliny, ktoré sú postriekané hnojivami či pesticídmi. Dôvodom môžu byť aj zmeny v elektrických poliach okolo kvetov, ktoré pretrvávajú až 25 minút po vystavení chemickým látkam.

Keď sa zrazia dve čierne diery, výsledkom môže byť aj prúd neutrín. Toto zistenie by vysvetľovalo staršie objavy vysokoenergetických neutrín, na ktoré astronómovia zdanlivo náhodne narážali v kozme. Nevedeli však dosiaľ dobre vysvetliť, čo by dokázalo týmto zvláštnym časticiam dodať ich vysoké energie.

Vlny horúčav by mohli len v Európe zabíjať 90-tisíc ľudí ročne. Tvrdí to odhad Európskej environmentálnej agentúry pre koniec tohto storočia. Ráta totiž s pravdepodobným scenárom, že sa priemerná teplota zvýši o tri stupne, pri zvýšení o jedna a pol stupňa by to bolo 30-tisíc úmrtí v Európe ročne.

Archeológovia objavili staroveký rímsky poklad. Môže teraz pomôcť vysvetliť, ako sa sever dnešného Talianska transformoval od etruskej civilizácie na súčasť rímskeho impéria. Vedci našli bronzové sochy aj tisícky mincí a už hovoria, že sa jedná o jeden z najväčší objavov v Stredomorí vôbec.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Ak by narazili do Zeme, spôsobili by katastrofu globálnych rozmerov: ľadovú dobu, a veľmi pravdepodobne aj kolaps civilizácie tak, ako ju dnes poznáme.

Našťastie, planétky väčšie ako kilometer nebezpečné pre Zem dnes zväčša poznáme. No občas sa objaví aj taká, o ktorej sme nevedeli - napríklad nedávno.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do kozmu a na okolie Zeme, zistíme, čo si myslí veda o e-cigaretách a dozvieme sa, či mohli na Marse prežiť baktérie.

NASA sa chystá rozlúčiť so sondou InSight, ktorej pristávací modul dosadol na červenú planétu v novembri v roku 2018. Na solárnych paneloch sondy sa totiž usadila vrstva prachu, ktorá bráni, aby sa zariadenie nabíjalo. Misia mala preskúmať vnútornú štruktúru Marsu, jeho seizmickú aktivitu a vnútorný prenos tepla.

Keď ryby plávajú, pozerajú sa nadol. Teraz to zistil medzinárodný tím vedcov, ktorý skombinoval pozorovania dania pruhovaného s počítačovým modelom. Výskumníci sa domnievajú, že to rybkám pomáha nájsť lepšiu stabilitu pri pohybe proti prúdu vody.

Zosobášené páry rovnakého pohlavia zvládajú stres lepšie ako heterosexuálny páry. Naznačuje to nová štúdia, ktorá porovnala správanie sa v rôznych druhoch manželstiev. Výskum tiež zistil, že ženy v manželstve s mužom hlásili viac negatívnych reakcií na stres než ženy vydaté za ženy. 

Rozprávky sú kľúčové pre riadny vývoj emočnej inteligencie a sociálnej spravodlivosti u detí. Ukazuje to výskum, ktorý sa pozrel na vývoj u detí v prvých ročníkoch základných škôl. Ak sú rozprávky podávané kriticky, dokážu tiež
deťom vysvetliť niektoré komplexné problémy.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Ak chcete vytvoriť nový materiál, kedysi ste sa možno zavreli do alchymistického laboratória a skúšali hocičo s hocičím... a možno mali šťastie.

Lenže dnes to už vyzerá inak: potrebujete sa pozrieť na úroveň takú drobnú, že ju už neuvidíte voľným okom. A na správanie sa atómov a elektrónov, na pochopenie ich usporiadania, vlastností a vzájomných vzťahov potrebujete modely a superpočítače.

Článok pokračuje pod video reklamou

Výsledkom tak môže byť čosi supravodivé, a supravodivé ideálne za teplôt, ktoré dosiahnete pri izbovej teplote. Práve takémuto výskumu sa venuje Mariana Derzsi, fyzička z Ústavu výskumu progresívnych technológií Materiálovotechnologickej fakulty STU. Hľadá materiály, ktoré by mali skvelé vlastnosti za bežných podmienok.

Zoom+ je špeciálne vydanie podcastu Zoom, v ktorom vám raz do mesiaca prinášame rozhovory so zaujímavými ľuďmi z prostredia slovenskej vedy, výskumu či vzdelávania.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Už vieme, že s neandertálcami je to inak: dokonca tak inak, že tento rok si to vyslúžilo Nobelovu cenu. Neboli ani menej bystrí ako moderní ľudia, mali jazyk, aj kultúru, a ešte sme s nimi mali aj sex – a dodnes sme všetci tak trochu neandertálcami. No a teraz vedci zistil, v akých skupinách neandertálci žili.

Tento týždeň sa znovu vyberieme za neandertálcami a ich rodinami, zistíme, prečo večerné jedenie v skutočnosti hlad zvyšuje a dozvieme, sa, prečo je nám pri vode tak dobre.

1. Hviezdy nás na konci svojho riadneho života varujú. Masívne slnká totiž niekoľko mesiacov pred výbuchom ako supernovy náhle prestanú svietiť vo viditeľnom spektre. Spôsobuje to nahromadenie materiálu, ktorý blokuje fotóny, takže sa zdá, že ich svietivosť pred výbuchom stonásobne poklesne.

2. Neandertálci boli mäsožravci. Ukazuje to nový výskum izotopov zinku zo stoličiek týchto našich príbuzných. Platí to prinajmenšom na neandertálcov zo Španielskej Gabasy, vedci chcú teraz preskúmať pozostatky z ďalších nálezísk.

3. Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba priniesol nové zábery na slávne Stĺpy stvorenia. Známa štruktúra je studeným, hustým mrakom prachu a vodíkového plynu, ktorá sa nachádza 6500 svetelných rokov od Zeme, a dnes už pravdepodobne nejestvuje. Je to však región, kde vznikajú nové hviezdy.

4. Videohry prinášajú deťom kognitívne benefity. A to dokonca také, že školopovinné deti, ktoré trávia hodiny denne hraním videohier, dokážu v niektorých testoch mentálnej agility prevýšiť svojich rovesníkov. Platí to najmä na testy krátkodobej pamäte a na sledovanie impulzívneho správania.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Už si neviete poradiť, nedokážete prísť na riešenie... a zrazu akoby prišlo samé. Ak sa to aj vám deje najčastejšie pri sprchovaní, nuž, s týmto fenoménom nie ste tak úplne sami. Vlastne, venujú sa mu aj vedci a teraz prišli s vysvetlením, prečo niektoré najlepšie nápady dostávame, napríklad, v sprche.

Tento týždeň v podcaste Zoom uvidíme, ako je to s našimi blúdiaci mysľami, ktoré hľadajú nápady, dozvieme sa, či by sa na dne Tichého oceána nemohli nachádzať kúsky mimozemskej sondy a zistíme aj to, prečo už pohár vína môže spúšťať stavy úzkosti.

Hubblov vesmírny ďalekohľad narazil na ultrarýchle výtrysky pochádzajúce zo zrážky hviezd. Pohybujú sa takmer rýchlosťou svetla a vystrelila ich zrážka dvoch neutrónových hviezd. Vedci pri tejto zrážke narazili aj na gravitačné vlny a gammažiarenie.

Dávny Mars mohli obývať kolónie podpovrchových mikróbov. Problémom je, že ak existovali, zrejme dokázali pozmeniť atmosféru planéty. A to až natoľko, že mohli spustiť marsovskú ľadovú dobu a napokon zahubiť samé seba.

Mlieko využívali európski farmári už pred 7400 rokmi. Ukazuje to výskum, ktorý využil novú metódu na datovanie tukov na stenách keramiky. Zistil, že mlieko sa v strednej Európe skladovalo už v 54. storočí pred našim letopočtom.

Plasty by čoskoro mohlo nahradiť priehľadné drevo. Výskum tiež ukazuje, že transparentné drevo by znížilo ekologické dopady na životné prostredie, je recyklovateľné a biodegradovateľné. A bolo by dokonca násobne lacnejšie ako sklo.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Nemusíte byť seniorom. Dokonca nemusíte mať ani tridsať, a napriek tomu vám hrozí riziko, že vás môže zasiahnuť mŕtvica. Tá totiž postihuje aj mladých, no problémom je, že v takomto veku si prichádzajúce príznaky s takouto závažnou situáciou nespájame. No mali by sme a mali by sme si dávať pozor.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, že mŕtvica môže ľudí postihovať aj pred tridsiatkou, zistíme, prečo sú žeby v okolí Černobyľskej jadrovej elektrárne čierne a vyberieme sa aj za výskumom, ktorý sľubuje liek proti herpesu.

Deti majú podľa všetkého predsudky voči odlišným prízvukom. Výskum ukázal, že deti dávali prednosť učiteľom, ktorí rozprávali podobne ako oni. Tento predsudok sa pritom prejavoval už u päťročných detí.

Vedci narazili na nové antibiotikum, ktoré má antimykotické účinky. Látku nazvanú solanimycín izolovali z patogénnej baktérie, ktorá napáda zemiaky. Predbežné výsledky ukazujú, že látka by mohla byť užitočná nielen v poľnohospodárstve, ale aj na liečbu ľudí.

Astronómovia zverejnili nové zábery Jupiterových mesiacov Európa a Ganymede, dosiaľ najlepšie z pozemských observatórií. Snímky ukazujú rozsiahle zamrznuté povrchy s koktailom chemických látok. Zábery zhotovil teleskop VLT v Čile.

Vedci môžu byť najkreatívnejší a najinovatívnejší na začiatkoch svojich kariér. V prípade výskumníkov na poli biomedicíny poklesol počas ich kariér impakt ich článkov zhruba o polovicu až o dve tretiny. Naznačuje to analýza viac ako piatich miliónov biomedicínskych článkov.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Necítite sa práve najlepšie, máte toho priveľa až plné zuby a nestíhate. A ešte aj ten váš pes akoby všetko cítil a správa sa nejako inak. Nuž... nie je to len pocit. Zdá sa totiž, že psy naozaj dokážu vycítiť, keď sme v strese. A stačí im na to len ľudský dych a pot.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako dokážu psy vycítiť stres človeka, zopakujeme si päť dôvodov, prečo by sa proti covidu mali posilňujúcou dávkou zaočkovať aj mladí ľudia a vrátime sa do čias, keď vymreli dinosaury, do čias, keď náraz planétky nasledovali obrovské zemetrasenia.

Mesiac mohol vzniknúť oveľa rýchlejšie, ako sme sa domnievali. Naznačujú to nové simulácie, ktoré sa pozreli na vznik našej prirodzenej družice. Predpokladáme, že Mesiac vznikol po zrážke mladej Zeme a telesa veľkého asi ako Mars prezývaneho Theia. Ako ale táto zrážka vyzerala, by mohli prezradiť vzorky hornín z Mesiaca.

Biológovia zrejme narazili na nový herbicíd, ktorý by nám mohol pomôcť s narastajúcou rezistenciou na tieto látky. Vedci sa inšpirovali statínmi, chemikáliami, ktoré u ľudí používame na boj s cholesterolom. Vďaka nim narazili v rastlinách na enzým, ktorý by mohol viesť k vývoju novej skupiny látok.

Starovekí Gréci využívali v boji proti svojim nepriateľom žoldnierov.  Archeologický výskum na Sicílii ukázal, že mestu Himéra prišli v boji proti Kartágincom na pomoc ľudia z iných regiónov a na začiatku 5. storočia pred našim letopočtom mu pomohli útok odraziť. O sedemdesiat rokov neskôr však mesto pomoc nedostalo a podľahlo a útočníci ho zrovnali so zemou.

smeAdManager.cmd.push(function () {smeAdManager.mngr.display('gtg', 'article_body_2', 'article_body_2-responsive_1-13300');});SkryťVypnúť reklamu

Zrážka sondy DART s planétkou Dimorphos vytvorila chvost, ktorý má až 10-tisíc kilometrov. Ukazujú to pozorovania veľkými teleskopmi, na ktorých vidno chvost podobný kométam. Tvorí ho vyvrhnutý materiál z planétky, a zrejme aj roztrieštené kúsky sondy a materiál sa kvôli slnečnej radiácii od Dimorpha postupne vzďaľuje.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Biologické hodiny tikajú. Akurát že netikajú len ženám, ako si možno myslíte, biologické hodiny majú aj muži a uháňajú im rovnako. S vekom totiž môžu mať s počatím potomstva problémy aj páni.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako je to s mužmi a ich biologickými hodinami, pozrieme sa, ako by seniori mohli žiť šťastnejšie životy a dozvieme, sa čo spravil covid s chorobnosťou nášho druhu.

Astronómovia prišli s novým vysvetlením, prečo má Plutov mesiac Cháron veľkú červenú škvrnu. Príčinou môžu byť kryovulkány, ktoré rozšírili na niektorých častiach povrchu metán. Milióny rokov bombardovania slnečnou radiáciou následne spôsobili, že výsledný tholin sfarbil časť povrchu dočervena.

Ak pracujete z domu, nevyhraďte si na prácu miestnosť, radšej si nastavte pracovný čas. Nový výskum ukazuje, že na produktivitu i na psychickú pohodu lepšie vplýva vyhradený pracovný čas ako vyhradené miesto na prácu. Špeciálna pracovňa sa dokonca zdala ako neefektívna stratégia.

Záhadné vlny a vibrácie, ktorá sa nachádzajú na periférii našej Mliečnej cesty, spôsobila trpasličia galaxia. Štruktúra, ktorá sa dnes nachádza v súhvezdí Strelca, minula našu galaxiu pred stovkami miliónov rokov. Zanechala za sebou akési vlny, ktoré sa prejavujú odlišným pohybom hviezd na okrajoch našej galaxie.

Vedci zrekonštruovali genóm spoločného predka všetkých cicavcov. Žil pred približne 180 miliónmi rokov a genetici pri tejto rekonštrukcii použili génové sekvencie 32 dnes žijúcich druhov. Výskum pomôže lepšie pochopiť evolúciu cicavcov.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Toto je premiéra novej série rozhovorov Zoom+. Vždy prvú sobotu v mesiaci prinesieme špeciálne vydanie podcastu Zoom, v ktorom sa raz do mesiaca budeme rozprávať so zaujímavými ľuďmi z prostredia slovenskej vedy, výskumu či vzdelávania.

V prvej epizóde sa Tomáš Prokopčák rozpráva o jazyku, o logike a o analytickej filozofii s analytickým filozofom jazyka Mariánom Zouhar.

Spoločne zistia, či povedať možno naozaj všetko alebo či o čom nemožno hovoriť, o tom treba skrátka mlčať. Pozrú sa, či sú hranice nášho jazyka hranicami nášho myslenia, či je jazyk len pragmatickým nástroj na dosahovanie cieľov. Či sa oplatí nad jazykom zamýšľať, či jestvuje univerzálny: jazyk prírody, kozmu, spoločný, presný a precízny.

Podcast Zoom vo jeho klasickej týždennej podobe s novinkami z vedy nájdete vo vašej appke ako vždy, už v stredu.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Hypotéza by mohla znieť nejako takto: keďže vám chceme uľahčiť život, vy si nemusíte nič rátať, stačí, ak si jedlo odfotíte. A potom bude diéta fungovať, budete chudším, šťastnejším a... akurát že to nefunguje. Naopak sa zdá, že ľudia, ktorí si fotia svoje jedlo, môžu skôr svoju snahu o diétu sabotovať.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako je to s fotením jedla a diétami, vrátime sa späť k vedcovi, ktorý mal geneticky upraviť deti a vyberieme sa aj za takzvanými večnými chemikáliami a zistíme, ako sa ich zbaviť.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba priniesol nové zábery planéty Neptún. Zvláštnosťou sú prstence, ktoré túto planétu obklopujú. Zachytiť takýmto spôsobom jemné prachové štruktúry okolo Neptúna sa podľa astronómov nepodarilo desaťročia, naposledy pri prelete sondy Voyager 2.

Vedci zistili, koľko mravcov sa nachádza na našej planéte. Nové odhady založené na dátovej analýze naznačujú, že na Zemi sú dve biliardy mravcov, čo je dvadsiatka a za ňou pätnásť núl. Výskumníci vychádzali z približne piatich stoviek vedeckých štúdií, ktoré skombinovali v jednej databáze.

Vesmírne vozidlo Perseverance získalo kľúčové vzorky na Marse. Vŕta totiž na dne krátera Jezero, presnejšie v jeho delte, kde sa ukladali sedimenty. Na našej planéte by to boli ideálne oblasti na hľadanie minulého života, pretože práve v sedimentárnych skalách po sebe život zanecháva stopy.

Dinosaury už vymierali, keď našu planétu zasiahlo veľké vesmírne teleso a spečatilo ich osud. Nový výskum sa pozrel na stav dinosaurej populácie v posledných dvoch miliónoch rokov pred nárazom a vychádzal z tisícky rôznych dinosaurích vajíčok. Ukázal, že prinajmenšom v Číne už boli tieto tvory na ústupe.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Máte niekedy pocit, že tej rakoviny je akosi viac ako v minulosti? Nuž, možno to nie je iba pocit: isteže, radikálne sa nám zlepšila diagnostika. No nový výskum naznačuje, že pri našom dnešnom životnom štýle sa riziko rakoviny naozaj zvyšuje s každou ďalšou generáciou.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako sa s každou ďalšou generáciou zvyšuje riziko rakoviny, dozvieme sa, že žiaci z chudobnejšieho prostredia bývajú závislejší od sociálnych sietí a pozrieme sa, ako fungujú i ako vlastne nefungujú diéty.

Astronómovia objavili dvojicu superzemí pri neďalekej hviezde. Slnko LP 890-9 je červeným trpaslíkom vzdialeným zhruba sto svetelných rokov v súhvezdí Eridanus. Planéta "c" v systéme dokonca obieha v obývateľnej zóne, a je tak ideálnym cieľom pre ďalšie pozorovanie Vesmírnym teleskopm Jamesa Webba.

Ľudia si prispôsobili oslov niekedy pred 7-tisíc rokmi v Afrike. Naznačuje to skúmanie genómu stoviek moderných a dávnych oslov, ktoré ukázalo, kedy domestikácia tohto druhu prebehla. Somárov sme si prispôsobili najskôr vo východnej Afrike, odtiaľ sa následne rozšírili do Európy a Ázie.

Študenti nie sú práve najideálnejším testovacím subjektom na behaviorálne experimenty. Tvrdí to nový výskum, ktorý sa pozrel na ich využívanie pri skúmaní hypotéz. Ukázal, že študenti a ich rozhodovanie nekopíruje presne všeobecnú populáciu, takže výsledky a ich dôsledky potom môžu byť skreslené.

Prečo má Saturn prstence a prečo je taký naklonený? Nové vysvetlenie hovorí, že dôvodom môže byť chýbajúci mesiac. Výskumníci sa pritom domnievali, že príčinou môže byť Neptún, no nové modely ukazujú skôr na chýbajúce teleso: mesiac, ktorý Saturn roztrhal niekedy pred 160 miliónmi rokov.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Stále nás mätie. Najskôr sa nám zdalo, že vzdialená hviezda Betelgeuze pohasla. Potom, že môže každú chvíľu vybuchnúť. A teraz vedci hovoria, že tento dnes typický príklad červeného nadobra ešte pred dvomi tisíckami rokov červeným vôbec nebol. Betelgeuze bola žltá hviezda.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom znovu vyberieme za záhadami hviezdy Betelgeuze, zistíme, prečo je cvičenie pre deti také dôležité a dozvieme sa, prečo je vitamínové vapovanie problémom.

Archeológovia narazili na rozsiahle dôkazy o prehistorickej aktivite dávnych lovcov. Vďaka satelitným záberom narazili na severe Saudskej Arábie a juhu Iraku na 350 štruktúr, ktoré kedysi využívali lovci. Sú to akési nízke kamenné múry staré až desaťtisíc rokov, ktoré zrejme navádzali zvieratá k miestam, kde by sa ľahšie ulovili.

Vedci vytvorili atómy, ktorých teplota je až trimiliardykrát nižšia ako medzihviezdny priestor. Cieľom fyzikov je totiž preskúmať vlastnosti kvantového magnetizmu. K tomu potrebujú atómy yterbia schladené na jednu miliardtinu stupňa nad absolútnou nulou.

Diamantový dážď môže byť v kozme bežnejší, než sme sa domnievali. Vedci sa totiž pokúšali napodobniť podmienky, ktoré by mohli panovať na exoplanétach. Keď do chemického mixu pridali kyslík, zistili, že relatívne ľahko vzniká takzvaný diamantov dážď.

Webbov teleskop priniesol svoj prvý záber exoplanéty. Nie je to síce prvé priame pozorovanie vzdialenej planéty, no nový vesmírny ďalekohľad to zvládal relatívne rýchlo a s dobrými detailmi. Pozorovanou exoplanétou je HIP 65426 b veľká ako Jupiter, vzdialené zhruba 350 svetelných rokov.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Najskôr vydesila lekárov. U mladých pacientov v Indii sa objavila zvláštna nákaza s vyrážkami veľkými ako paradajky.

Dokonca sa začalo špekulovať, že sa objavil nový vírus, akási paradajková chrípka. Akurát, že nemá nič spoločné s paradajkami ani s chrípkou. A teraz vedci zistili, čo to naozaj je.

Tento týždeň budeme v podcaste Zoom pátrať po takzvanej paradajkovej chrípke, zistíme, prečo sa NASA chce vrátiť na Mesiac a dozvieme sa niekoľko podstatných vecí o hemoroidoch.

Krátke správy z vedy:

Vesmírny teleskop Jamesa Webba prvý raz uvidel oxid uhličitý v atmosfére exoplanéty. Objav ukázalo preskúmanie spektra planéty WASP-39b, horúceho Jupitera vzdialeného zhruba 700 svetelných rokov v súhvezdí Panny. Prítomnosť oxidu uhličitého naznačovali už staršie pozorovania, no dáta neboli jednoznačné.

Pohrebné hostiny v starovekom Ríme sa zrejme nelíšili od bežného jedla. Ukázali to archeologické nálezy z dobovej nekropoloy neďaleko dnešnej Barcelony. Mäso rituálne umiestňované v hroboch bolo rovnakého druhu ako to, ktoré osoby konzumovali počas svojho života.

Inžinieri by mohli napodobňovať termity, aby vytvorili nové druhy materiálov. Výskumníci teraz opísali sériu prírodných pravidiel, ktorým tento hmyz postupuje, čo by zase mohlo pomôcť pri budúcom dizajnovaní materiálov. Zároveň by sa týmto materiálom dali vopred naprogramovať ich vlastnosti.

Astronómovia objavili neďalekú exoplanétu TOI-1452b, ktorá by mohla byť morským svetom. Planéta vzdialená asi sto svetelných rokov v súhvezdí Drak obieha v obývateľnej zóne a výpočty naznačujú, že voda môže tvoriť až 30 percent jej hmoty. Moria na Zemi v skutočnosti tvoria len percento hmoty našej planéty.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Je to zlozvyk. Ráno prvá káva a k nej prvá cigareta, prípadne naopak. Teraz však už vieme, že toto spojenie nie je náhodné: vedci teraz zistili, že niektoré látky v káve priamo ovplyvňujú vysoko citlivé nikotínové receptory v mozgu.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako spolu súvisia káva a cigarety, akí pravekí ľudia žili kedysi na území dnešného Slovenska i či záleží na tom, aký tlakomer doma pri zisťovaní vysokého tlaku používate.

Krátke správy z vedy:

Stredovekí mnísi a rádové sestry mávali, paradoxne, viac parazitov, ako bežná populácia. A to aj napriek tomu, že v kláštoroch a opátstvach bývali lepšie hygienické štandardy. Dôvodom pravdepodobne boli vlastné záhrady, ktoré hnojili aj ľudskými fekáliami, čo viedlo napríklad k rozšíreniu hlístovcov.

Naša planéta by mohla mať teoreticky štyroch sprievodcov veľkých ako Mesiac. Ukazuje to nový výskum, ktorý sa pozrel na možnosti Zeme tak, aby ešte jej systém zachovával orbitálnu stabilitu. Výsledkom je zistenie, že Zem by mohla mať štyri Mesiace, päť prirodzených družíc veľkých ako Pluto alebo zhruba osem veľkých ako Ceres.

NASA vybrala trinásť mesačných regiónov, kde by mohla pristáť ľudská posádka. Budúca misia Artemis III by totiž chcela vrátiť v polovici tohto desaťročia človeka na Mesiac. Astronauti by v okolí južného póla Mesiaca mali stráviť aspoň šesť dní.

Trojica prírodných látok by mohla fungovať ako budúci liek proti koronavírusu. Nová štúdia naznačuje, že niektoré chemické látky v zelenom čaji, v olivovom oleji a v červenom víne sa viažu na enzým kľúčový pre replikovanie koronavírusu. Navyše, všetky tri látky sa už v liekoch využívajú.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Máme ich v sebe, riadia naše vnútorné cykly, kedy sa cítime unavení i ako fungujeme. Naše vnútorné hodiny sú kľúčové pre fungovanie nielen ľudí, no zdá sa, že ak nefungujú správne, hromadia sa ďalšie problémy. Ich rozhodenie, napríklad, môže viesť k nárastu tukových buniek, čo je dôležitá správa nielen pre pacientov s obezitou.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako tukové bunky súvisia s cirkadiánnymi rytmami, spoznáme geneticky upravené psy, ktorým odstránili mutáciu pre časté ochorenie kĺbov, a dozvieme sa, ako by aktívny život mohol pôsobiť proti riziku demencie.

Krátke správy z vedy

Vedci zrejme zistili, prečo nevidíme menšie exoplanéty okolo najjasnejších hviezd. Tieto hviezdy totiž mohli svojich sprievodcov olúpať, zbaviť ich plynovej obálky, pričom zostalo len ich pevné jadro. Tieto jadrá exoplanét však momentálne nedokážeme pozorovať.

Ľudia zmenili komunity drobnejších cicavcov. Nový výskum naznačuje, že ľudstvu na to stačilo len niekoľko storočí. Štúdia tiež ukazuje, že dnešné komunity sú menej rôznorodé a sú inak štruktúrované ako spoločenstvá spred piatich storočí.

Peniaze nie sú najefektívnejším spôsobom, ako motivovať zamestnancov. Nová štúdia hovorí, že ak chce firma odmeniť ľudí, výhodnejšie sú odmeny odlíšiteľné od výplaty. Mali by tiež spĺňať štyri atribúty: jednoduché využitie, hedonistickú povahu, novosť a rozumný spôsob, akým sú predstavené.

Zrážky čiernych dier by nám mohli odpovedať na otázku, ako rýchlo sa náš vesmír rozpína. V novej štúdii astrofyzici navrhujú spôsob, akým by sa dal pár kolidujúcich čiernych dier využiť na meranie rozpínania kozmu. Nazvali ju spektrálna siréna a mohla by tiež odhaliť, ako sa vesmír vyvíjal, kam smeruje a z čoho je zložený.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Nevznikli spojením spermie ani vajíčka. Neprebehlo žiadne oplodnenie. A predsa sa na ôsmy deň objavili bijúce srdce aj zárodky mozgu. Tieto myšacie embryá však boli iné: boli totiž dokonalo syntetické. A vznikli z kmeňových buniek.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za syntetickými embryami, ktoré vznikli bez pohlavných buniek, dozvieme sa, ako ultraspracované potraviny môžu ovplyvňovať naše mozgy a zistíme aj to, ako sme poriadne nepreskúmali najhoršie klimatické vízie budúcnosti.

Vedci objavili nový zdroj kyslíka, ktorý mohol na Zemi ovplyvniť evolúciu života ešte predtým, ako sa na našej planéte objavila fotosyntéza. Pohyby geologických zlomov totiž dokážu generovať peroxid vodíka, ktorý v menších koncentráciách môže byť zdrojom kyslíka pre mikróby. To mohlo ovplyvniť evolúciu raného života.

Astronómovia tvrdia, že s tmavou hmotou to môže byť celé zložitejšie. Nová štúdia naznačuje, že sa skrátka nenachádza tam, kde by sa nachádzať mala. Galaxie by totiž mali byť obklopené akýmsi neviditeľným halom tmavej hmoty, regiónom, ktorý gravitačne vplýva na svoje okolie. Výskum však tvrdí, že trpasličie galaxie v kope galaxií známej ako Pec žiadne takéto halo z tmavej hmoty nemajú.

Kobylky by mohli odhaľovať rakovinu u ľudí. Nový výskum ukazuje, že nielenže dokážu odlíšiť rakovinové bunky od zdravých, dokážu rozlišovať rôzne línie rakovinových buniek. Vedci hovoria, že inšpirovaní ich senzorickými neurónmi by sme mohli vyvinúť nové zariadenia, ktoré by dokázali zistiť rakovinu z pacientovho dychu.

Tuberkulóza v sebe nesie odolnosť na naše lieky. Veľká analýza viac ako desaťtisíc baktérií tuberkulózy z 23 krajín ukázala, že u týchto mykobaktérií sa objavujú aj dosiaľ neznáme gény spájané s rezistenciou na antibiotiká prvej a druhej línie. Vedci sa teraz pokúšajú pochopiť, ako sa odolnosť na naše lieky u týchto nebezpečných mikróbov vyvíja.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Nočné mory nemusia byť len otravné, zlé sny. Zdá sa, že by mohli fungovať aj ako akýsi signál, predzvesť, že sa čosi deje v našich mozgoch. A výsledkom toho čosi môže byť nástup Parkinsonovej choroby.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako môžu nočné mory súvisieť s Parkinsonovou chorobou, ako to naozaj bolo s našou toleranciou na laktózu a dozvieme sa, že hypotéza o jednej z príčin depresie je možno celá chybná.

Vedci popísali zrejme najhustejšiu známu neutrónovu hviezdu. Pulzar PSR J0952-0607 sa otáča 707-krát za sekundu a je viac ako dvakrát hmotnejší ako naše Slnko. Svoje extrémne vlastnosti získal tak, že roztrhal a takmer zhltol svojho hviezdneho sprievodcu.

Vedci geneticky upravili ryžu tak, že jej výnosy môžu byť o 40 percent vyššie. Do rastlín vložili kópiu istého génu, čo následne viedlo k vyššej úrode. Modifikovaná ryža by tak mohlo pomôcť s rastúcim dopytom po potravinách.

Sex je výhodný. Nový výskum naznačuje, že druhy, ktoré sa rozmnožujú asexuálne, majú vyššie riziko nebezpečných genetických mutácií. Vedci skúmali partenogenézu u istého druhu jašteríc a zistil, že u tých, ktoré sa rozmnožovali asexuálne, sa mutácie v mitochondriách hromadili rýchlejšie.

Nový výskum sa pozrel na vzdialené časti našej oblohy v infračervenom spektre a porovnal dvojicu takýchto skúmaní s odstupom dvoch desaťročí. Astronómovia pátrali po stopách, ktoré by mohli viesť k objavu takzvanej Deviatej planéty. Bohužiaľ, žiadne stopy po neznámej planéte v ďalekých končinách našej slnečnej sústavy nenašli.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Keď sa z dávnych primátov postupne stali moderní ľudia, mnohé sme získali. Lenže, čosi sme aj stratili, a to čosi môže mať zásadný vplyv na naše zdravie.

Ukazuje sa, že čím civilizovanejšie je prostredie našich životov, tým máme menej pestrý črevný mikrobióm. A ten je kľúčovým pre našu imunitu.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako sa vyvíjala ľudská črevná mikroflóra, vyberieme sa za strateným legendárnym mestom Partov a dozvieme sa aj to, aký vplyv má teplo na naše duševné zdravie.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Svet je pekné miesto, pohár je vždy poloplný a keď sa čosi udeje, treba si z toho vziať to najlepšie. Optimizmus je milým prístupom k svete, lenže on má aj praktické výhody: nový výskum naznačuje, že optimizmus ovplyvňuje naše zdravie a optimisti žijú dlhšie.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na výhody optimizmu, dozvieme sa, ako je to naozaj s lebkami a mozgami ďatľov a vyberieme sa do Tichého oceánu, ktorý ukrýva ohromnú masu teplej vody.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Nie je to mýtus. Slnko má naozaj vplyv na to, ako jeme. Prinajmenšom to platí, ak je leto a ste mužom: keď sú totiž vystavení ultrafialovému žiareniu, spúšťa v nich hlad. Akurát že na ženy tento mechanizmus neplatí.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, aký vplyv má ultrafialové žiarenie na našu chuť do jedla, dozvieme sa, prečo nás niekedy po cvičení bolí brucho a ukážeme, aký dopad na ľudstvo by mala jadrová vojna.

Astronómovia narazili na zvláštny opakujúci sa signál, ktorý je vzdialený miliardy svetelných rokov od Zeme. Tento rýchly rádiový záblesk zo vzdialenej galaxie žiari až tri sekundy, čo je tisíckrát dlhšie ako pri tomto type fenoménov. Súčasťou signálu je aj vzor, ktorý pripomína tlkot srdca.

Nové látky objavené v morských hubkách by mohli pomáhať v boji s odolnými baktériami. Vedci pôvodne testovali látky z týchto hubiek proti rakovine, no nefungovali. Ukázalo sa však, že niektoré zaberali na rezistentné kmene mikróbov.

Mestské oblasti s väčším množstvom zelene vedci spájajú so zdravším správaním sa detí. Deti obklopené prirodzenejším prostredím sú aktívnejšie, spoločenskejšie, lepšie spia a častejšie chodievajú do školy peši alebo na bicykli.

Európska vesmírna agentúra zrušila spoluprácu s Ruskom  na plánovanej misii k Marsu. Cieľom misie ExoMars malo byť pôvodne vyslať vozidlo na červenú planétu, ktoré by hľadalo možné stopy po živote. Rusko malo zabezpečiť nosnú raketu, Európa samotný výskumný rover.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Zmizli, normálne tam nie sú. Po bite pri Waterloo zostali desaťtisíce mŕtvych, akurát ich telá dodnes archeológovia nedokážu nájsť. Vedci by teraz chceli preskúmať, kam zmizli a čo s telami padlých urobili miestni obyvatelia na začiatku 19. storočia.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, kam asi zmizli telá obetí po bitke pri Waterloo, dozvieme sa, ako funguje prvý schválený liek proti plešivosti a pozrieme sa aj na to, ako si pomôcť proti bolesti kĺbov.

Krátke správy z vedy:

Astronómovia zrejme narazili na najvýkonnejší pulzar vo vzdialenej galaxii. Objekt sa nachádza v trpasličej galaxii vzdialenej od nás takmer 400 miliónov svetelných rokov a prvý raz sa objavil v dátach z roku 2018. Vedci odhadujú, že samotný výbuch supernovy stojacej za vznikom tohto objektu sa mohol odohrať niekedy v posledných desaťročiach.

Nový výskum naznačuje, že pri omikrone je nižšia pravdepodobnosť dlhého covidu ako pri variante delta. Vedci zistili, že počas vlny omikron boli symptómy dlhého covidu o 20 až 50 percent menej časté. Rozptyl bol spôsobený vekom pacientov a časom, ktorý ubehol od očkovania.

Vedcom sa lepšie podarilo pochopiť receptory serotonínu. Serotonín je neuroprenášačom, ktorý sa spája so spánkom, tepelnou reguláciou tela aj s našimi náladami. Výskumníci teraz opísali štruktúru jeho receptorov, vrátane dvanástich ich podtypov.

Po Veľkom permskom vymieraní nasledovala explózia života. Nová štúdia ukazuje, že po tejto katastrofe spred 250 miliónov rokov, keď vymrel takmer všetok život, sa evolúcia zrýchlila a život sa stal sofistikovanejším. Objavili sa nové spôsoby lovu aj ukrývania sa pred predátormi, ale napríklad aj nástup teplokrvnosti.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Vraj zvládnu viac vecí naraz, sú zrodené pre multitasking, vraj je to superschopnosť žien oproti mužom. Akurát... že teda nie je. Vedci sa teraz pozreli na to, aké má naše pohlavie vplyv na naše schopnosti stíhať viacero aktivít a zistili... nuž, že nijaké.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na schopnosť zvládať viaceré veci naraz, preskúmame, či sa objavila prvá umelá inteligencia s vedomím a dozvieme sa, či pitie kávy znižuje riziko predčasnej smrti.

Krátke správy z vedy:

Čína narazila na zvláštny vesmírny rádiový signál, jedným z vysvetlení by mohol byť jeho umelý pôvod. Dokonca čínski vedci pôvodne napísali, že by mohol pochádzať od vzdialenej mimozemskej civilizácie. Toto tvrdenie pôvodne uverejnené v čínskych oficiálnych novinách Ministerstva pre vedu a technológie však neskôr zmizlo.

Demokracia sa možno vyvinula nezávisle a viackrát. Naznačujú to archeologické nálezy v Amerike, pochádzajúce z doby ešte pred príchodom Európanov. Vedci narazili na akýsi dom zhromaždenia, ktorý pôvodní obyvatelia používali už pred 1500 rokmi. Na mieste sa stretávali komunity obyvateľov, aby kolektívne prijímali rozhodnutia.

Zdá sa, že znečistený vzduch môže skracovať ľudský život najmenej o dva roky. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozrel na dopady znečistenia na dĺžku života ľudí. Obyvateľom v južnej Ázii môže dokonca smog skracovať život až o päť rokov v priemere.

Planétky môžu obsahovať základne kamene potrebné pre život. Vzorky z planétky Ryugu v sebe totiž obsahujú organický materiál: konkrétne rôzne aminokyseliny a ďalšie organické komponenty. Mohlo by to znamenať, že vesmír je bohatý na prekurzory života.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Alkohol je jed. Keďže ale sme už raz takým druhom, ktorý si veselo rôzne jedy užíva, vedcov už dlho zaujímalo, ktorý alkohol by mohol byť aspoň ako tak prospešný. Prípadne aký nápoj škodí najmenej. Nový výskum teda ukazuje, že pivu či liehovinám by sme sa mali radšej vyhýbať... a keď už, tak siahnuť radšej po víne.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, v čom má víno výhodu nad pivom, zistíme, prečo majú žirafy dlhé krky a odhalíme, čo robí cukrovka so starnutím mozgu.

Evolúcia divých zvierat prebieha rýchlejšie, než sme sa domnievali. Výskumníci sledovali evolučné zmeny devätnástich druhov vtákov a cicavcov a zistili, že druhy sa prispôsobujú dva- až štyrikrát rýchlejšie, než naznačovali predchádzajúce výskumy. Adaptácia tak umožňuje zmeny za relatívne krátke časové úseky.

Vedci vysvetlili, prečo sa planéty Urán a Neptún líšia vo svojej farbe, aj keď sú to v princípe veľmi podobné telesá. Snímky z viacerých ďalekohľadov vrátane Hubblovho vesmírneho a modelov ukázali, že dôvodom je hustejšia vrstva hmly na Uráne, ktorá robí planétu napohľad svetlejšou. Neptún zase stmavuje vrstva nižšie položených mrakov.

RNA môže vzniknúť spontánne. Molekula, ktorá zrejme stála na začiatku vývoja života, sa dokáže sformovať v lávovom bazaltovom skle. Takéhoto vulkanického skla bol na Zemi pred štyrmi miliardami rokov nadbytok a výskumníci sa domnievajú, že podobné bazaltové vrstvy sa dodnes nachádzajú na Marse. Stavebné kamene života tak mohli vzniknúť aj v dávnom vulkanickom prostredí a vďaka podmienkam, ktoré okrem sopiek spoluvytvárali aj dopadajúce planétky a kométy.

Geneticky upravená kukurica nemá vplyv na hmyz a ostatné organizmy, a už vôbec nie v porovnaní s tradičnou kukuricou. Vedci preskúmali dopady takzvanej Bt kukurice, ktorá je vytvorená tak, aby sa bránila proti konkrétnym škodcom. Vedci teraz vo veľkej metaštúdii ukázali, že ostatným druhom hmyzu, vrátane toho prospešného, upravená plodina neškodí.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Stačí, aby sa objavil na obrazovke a už idete vyskočiť z kože. Jednoducho toho politika nemôžete vystáť, a to dokonca aj vtedy, ak si uvedomujete, že táto vaša emócia je dokonale iracionálna. Vedci však už vedia vysvetliť, prečo takéto negatívne emócie cítime.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, prečo nenávidíme politikov, zistíme, aký vplyv môže mať hranie počítačových hier na inteligenciu detí a pozrieme sa aj na nový druh vĺn, ktoré vznikajú vo vnútri našej Zeme.

Tanečná, takzvaná groovy hudba, pomáha našim mozgom. Nový výskum naznačuje, že má podobné účinky ako cvičenie: a najlepšie u tých jednotlivcov, ktorí majú takúto hudbu radi. Vedci však navrhujú, že počúvanie rezkej hudby by mohlo pomáhať pacientom s nastupujúcou demenciou či pracovníkom pri výkone práce.

Sibírska tundra by mohla zmiznúť, a to už do polovice tohto storočia. Ukazuje to nové modelovanie, ktoré sa pozrelo na procesy v Arktíde spôsobené klimatickou zmenou. Pritom aj pre najlepšie scenáre platí, že prežije len 30 percent dnešnej tundry.

Zdá sa, že najvzdialenejšie hviezdy môžu byť hmotnejšie, než sme sa domnievali. Preskúmanie 140-tisíc galaxií naprieč kozmom ukázalo, že hviezdy vo vzdialených galaxiách bývajú hmotnejšie než tie v našom okolí. Znamená to, že distribúcia hviezd v iných galaxiách nemusí byť podobná, ako v našej Mliečnej ceste.

Molekuly, ktoré pomáhajú baktériám s odolnosťou na naše lieky, sa môžu v mikrobiálnych komunitách šíriť. Takéto plazmidy sa pritom dokážu šíriť nielen medzi baktériami jedného druhu, ale v celom spoločenstve, v celom mikrobióme. To robí boj s odolnosťou na naše lieky ešte zložitejším.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Nábeh môže trvať až hodiny a je veľmi ťažké určiť, na čo vlastne ste alergickým. No jestvuje aj čosi, čo by sme mohli nazvať alergiou na mäso. A jej spúšťačom môže byť uhryznutie kliešťom.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme o alergii na mäso, ktoré spôsobujú kliešte, zistíme, aký vplyv bude mať klimatická zmena na náš spánok a overíme, či takzvané funkčné kompresné oblečenie na šport naozaj funguje.

Nové geneticky upravené paradajky by mohli byť dobrým zdrojom vitamínu D. Vedci totiž vyvinuli rastliny, ktoré obsahujú prekurzor k tejto látke. Odhaduje sa pritom, že zhruba miliarda ľudí dnes nemá dostatočný prístup k vitamínu D. Dôvodom je aj to, že jeho dobrým zdrojom sú mäso, vajíčka alebo mliečne výrobky.

Trpasličia planétka Ceres sa pravdepodobne sformovala inde, než kde dnes obieha. Podľa novej štúdie teleso nevzniklo v pásme planétok medzi Marsom a Jupiterom, sformovalo sa v odľahlejších končinách našej slnečnej sústavy, pravdepodobne za obežnou dráhou Saturna. Simulácie tiež naznačujú, že podobných objektov mohli byť na počiatku našej sústavy tisíce.

NASA chystá misiu, ktorá by mohla natankovať alebo opravovať satelity na obežnej dráhe. Na orbitu vyšle robotickú loď OSAM-1, ktorá by mohla predĺžiť životnosť iných družíc. Predpokladá sa, že prvý testovací let na nízku orbitu by sa mohol odohrať po roku 2026.

Výskumníci našli spojenie medzi Alzheimerovou chorobou a mozgovocievnymi ochoreniami. Nový výskum ukázal, že cerebrovaskulárne problémy vedú k zmene aktivity istého génu, ktorý riadi mechanizmus čistenia mozgu od toxických proteínov. Výsledkom takejto narušenej činnosti potom môže byť až rozvoj Alzheimerovej choroby.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Tušili sme, že tam je. Jej okolie sa správalo tak, že tam je. Ale mať priamy dôkaz, že v strede našej galaxie je supermasívna čierna diera, to je predsa len čosi trochu iné. Teraz sa však vedcom podarilo túto čiernu dieru nasnímať, ako len druhú v dejinách astronómie.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na čiernu dieru v strede našej galaxie, dozvieme sa, aké bunky v mozgu odumierajú pri Parkinsonovej chorobe a zistíme, prečo tínedžeri prestávajú počúvať svoje matky.

Rozsiahle búrky na Marse zrejme spôsobuje slnečné teplo. Naznačuje to nový výskum, ktorý hovorí, že príčinou ohromných úkazov na červenej planéte je sezónna energetická nerovnováha v množstve absorbovanej a vydávanej solárnej energie. Spúšťačom pritom je, že Mars viac energie pohltí, ako vydáva.

Malarické parazity vytvárajú víry. Plazmódie majú totiž v slinných žľazách komárov málo miesta. Výsledkom je, že kolektívny pohyb parazitov je riadený fyzikálnymi zákonmi a dochádza tak k rotácii.

Videohry môžu podporiť rozvoj inteligencie detí. Nový výskum ukázal, že deťom, ktoré trávia hraním videohier nadpriemerný čas, tiež nadpriemerne narástla ich inteligencia. Pre porovnanie: sledovanie televízie či sociálne siete nemali žiaden efekt.

Vysoké hladiny ťažkých kovov v riekach môžu viesť k zvýšenej odolnosti na antibiotiká. Vedci sa pozreli na rôzne lieky a narazili na koreláciu medzi rezistenciou na antibiotiká a ťažkými kovmi. Dôvodom môže byť, že gény odolnosti voči znečisteniu kovmi nejako súvisia s génmi na odolnosť voči liekom.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Je to jeden z najbežnejších liekov, v skutočnosti ho má asi každý z nás doma v lekárničke. Liečivo ibuprofén tlmí bolesť, funguje proti zápalom či horúčkam. No má aj problémy, špeciálne, ak užívate istú kombináciu liekov. Nový výskum ukazuje, že ak beriete lieky na vysoký krvný tlak, mali by ste si dávať pozor.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, s akými liekmi by sa ibuprofén nemal kombinovať, preskúmame záhadu rastúcich koncentrácií istej chemikálie, ktorá ničí ozónovú vrstvu a dozvieme sa, ako mobilné telefóny deformujú ľudské telá.

Vedci možno našli vinníka, ktorý urobil z Venuše neobývateľné peklo. Mohli ním byť vulkány, naznačuje nový výskum. Tie spustili na planéte rozsiahly skleníkový efekt: navyše, nedá sa vylúčiť, že sa to nestane aj na Zemi.

Výskumníci narazili na ďalší spôsob, ktorý by nám pomohol bojovať proti odolnosti na antibiotiká. Nová predklinická štúdia naznačuje, že kombinácia antibiotík a fágov by mohla byť proti bakteriálnym infekciám účinnejšia, než keby sa každý z týchto postupov používal samostatne. Bakteriofágy sú vírusy, ktoré infikujú baktérie.

Populácia vtákov sa na našej planéte zmenšuje. Ukazuje to rozsiahly medzinárodný výskum, pričom dôvodom sú straty a degradácia prirodzených prostredí i nástup klimatickej zmeny. Podľa odborníkov tak vidíme prvé náznaky budúceho vymierania vtáčích druhov.

Inžinieri vyvinuli novú rodinu dvojrozmerných materiálov, ktoré by sa dali využiť v pokročilej elektronike a pri vysokokapacitných batériách. Nové nanomateriály kombinujú vlastnosti dvoch iných skupín materiálov, ich skvelú vodivosť, a zároveň schopnosť elektrochemicky uchovávať energiu.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Nejedzte, a keď už teda jesť musíte, v žiadnom prípade nejedzte večer. Asi ste už narazili na podobný zaručený recept, ktorý prináša overený neprekonaný úžasný garantovaný spôsob, ako efektívne schudnúť. Nuž, teraz sa na obmedzovanie večerného jedenia pozreli vedci. A, prekvapenie, ono to vlastne nefunguje.

Tento týždeň zistíme, či má zákaz jedla po štvrtej nejaký význam pri chudnutí, dozvieme sa, že základné kúsky skladačky DNA mohli prísť z kozmu, a obzrieme sa aj do minulosti za hypotézou, či mäso naozaj môže za naše veľké mozgy.

Svetová zdravotnícka organizácia varuje pred epidémiou obezity, ktorou trpí Európa. Podľa WHO sa totiž môže spájať až s viac ako miliónom úmrtí ročne na našom kontinente. Za posledné polstoročie totiž percento obéznych Európanov vzrástlo o 138 percent.

Čína sa rozhodla, že do kozmu pošle vlastnú misiu na otestovanie technológie na odklon prípadnej planétky. Otestovať by takúto technológiu chceli už v roku 2025, pričom misia je súčasťou nového čínskeho programu na monitorovanie a ochranu pred telesami z kozmu. Jeho súčasťou budú aj nové pozemské a vesmírne teleskopy.

Skúmanie mozgov ukázalo, že tínedžeri začnú na cudzie hlasy reagovať lepšie zhruba v trinástich rokoch. V tom veku sa stáva odozva mozgu na takéto podnety, teda hlasy iné ako hlas matky, silnejšia. V princípe vo veku trinásť a štrnásť rokov začali mozgy detí reagovať menej nadšene na hlas matky a výraznejšie, keď počuli hlas niekoho cudzieho.

Nové nanotechnológie by mohli pomôcť s diagnózou ochorení. Inžinieri vyvinuli drobný mikroskopický senzor, ktorý sa zmestí do šošovky na smartfóne a mohol by urobiť z telefónu medicínsky nástroj. Kľúčom k nemu sú supertenké metapovrchy, ktoré umožňujú takúto miniaturizáciu.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Mali byť zázrakom, mali byť zdravšou náhradou, mali bojovať proti našej epidémii obezity. Problémom je, že s umelými sladidlami je to zložitejšie: a nie všetky sú zdravé, skôr naopak. Teraz sa vedci pozreli, ako je to s ich spojitosťou s rakovinou. A zistili, že niektoré umelé sladidlá sú naozaj rizikom.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ktorým umelým sladidlám by ste sa mali radšej vyhnúť, dozvieme sa, kedy bude ľudstvo skutočnou vesmírnou civilizáciou a pozrieme sa aj na to, koľko treba týždenne cvičiť, ak máte sedavú prácu.

Obežná dráha Pluta je prekvapivo nestabilná. Nový výskum naznačuje, že aj keď z dlhodobého hľadiska je excentrická orbita tejto trpasličej planéty relatívne stabilná, v kratších časových úsekoch zažíva chaotické zmeny a perturbácie. Mohol by tiež pomôcť vysvetliť, prečo niektoré telesá obiehajú v našej slnečnej sústave zvláštne a čo ich dnes či v minulosti ovplyvnilo.

Patogény sa dokážu dostať až na morské dno a na túto cestu využívajú plasty. Presnejšie, mikroplasty, čo zase môže mať dôsledky na zdravie nielen morských ekosystémov. Výskum totiž teraz po prvý raz spojil mikroplasty v oceáne s patogénmi, ktoré sú typické pre súš.

Dingovia nie sú potomkovia dnešných psov, ktoré niekedy v priebehu posledných desaťtisíc rokov zdivočeli. Nový výskum ukazuje, že geneticky sú tieto šelmy niekde medzi vlkmi a psami. Otázkou teraz zostáva, ako sa dingovia dostali do Austrálie a kedy.

Po trojročnej prestávke fyzici znovu spúšťajú Veľký hadrónový urýchľovač. Inžinieri a výskumníci totiž experiment upravovali a vylepšovali, aby dokázal zrážať zväzky protónov pri väčších energiách. To by mohlo konečne viesť k objavu takzvanej novej fyziky za štandardným modelom.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Máte problémy so spánkom? Nuž, ono je to otravné už samo o sebe, no vedci teraz prinášajú dôkazy, že únava nie je jediným problémom. Nespavosť totiž môže významne zvyšovať riziko cukrovky.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na súvis medzi hladinami cukru a zlým spánkom, zistíme, že život na Zemi mohol vzniknúť oveľa skôr a dozvieme sa aj to, čoho signálom môže byť dlhé poobedné zdriemnutie.

Krátke správy z vedy:

Na Merkúre je voda, ktorá sa ukrýva vo večných tieňoch jeho kráterov na póloch planéty. Nová simulácia teraz naznačuje, že na planétu sa dostala vďaka nárazom planétok, komét a prachových čiastočiek. Toto zistenie je pritom zaujímavé aj pre skúmanie exoplanét a ich prípadných podmienok vhodných na život.

Marsovské vesmírne vozidlo Perseverance odštartovalo ďalšiu časť svojej vedeckej misie. Rover po zhruba mesačnej ceste dorazil na druhé vytypované miesto, do oblasti bývalej riečnej delty krátera Jezero. Toto miesto je jedno z najsľubnejších, kde môžeme pátrať po stopách dávneho mikroskopického života.

Antarktída nemusí byť taká odolná voči klimatickej zmene, ako sme sa pôvodne domnievali. Naznačuje to rekordne nízke množstvo morského ľadu okolo kontinentu, ktoré vedci namerali tento rok vo februári. Príčinami tohto úbytku boli zmeny v teplotách vody aj samotného pohybu ľadu.

Európske lesy majú problém. Aj keď celkové zalesnenie je lepšie ako v posledných storočiach, nová analýza trinástich európskych krajín ukazuje, že naše lesy nezodpovedajú cyklom prírody. Vedci zistili, že európske lesy sú homogénne plantáže, ktorých cieľom je maximalizovať množstvo vyťažiteľného dreva. No dôsledkom je náchylnosť takýchto lesov na hmyzie kalamity, ochorenia, požiare či veterné smršte.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Zdá sa, že vedci narazili na kľúč k elixíru... no, večného života asi ťažko, ale omladenia možno. Zatiaľ to platí len pre bunky a to tiež len v laboratórnych podmienkach, no výskumníkom sa podarilo omladiť kožné bunky rovno o tri desaťročia.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na výskum, ktorý sa pokúsil omladiť ľudské bunky, dozvieme sa, že alergické sezóny budú dlhšie a horšie a vyberieme sa na Neptún, ktorý sa zvláštne ochladzuje.

Astrofyzici si myslia, že by mohol existovať nový druh neutrónovej hviezdy. Vzniká vtedy, ak sa vytvorí supersilné magnetické pole počas zrážky dvojice materských neutrónových hviezd. Po nejakom čase by sa mal tento exotický objekt zrútiť do čiernej diery: predtým ale bude vydávať charakteristickú stopu najskôr rýchlych gamma a röntgenových zábleskov, neskôr rádiových vĺn.

Kľúčová častica nemá takú hmotnosť, akú by mala mať. Výsledky meraní Fermilabu ukazujú, že nameraná hmotnosť W bozónu nesedí s predpoveďami štandardného modelu. Výsledky teraz musí overiť iný experiment, napríklad Veľký hadrónový urýchľovač. Ak sedia, znamená to krok k novej fyzike: vysvetlením anomálie by mohla byť napríklad nejaká neznáma častica, ktorá s W bozónom interaguje.

Veveričky zrejme využívajú individuálne volacie znaky, ktorými dávajú najavo svoju prítomnosť. Výskum ukázal, že zvuky vydávané týmito drobnými tvormi neslúžia len ako varovanie, ich primárnym cieľom je identifikovať volajúceho i toho, kto volaniu načúva. Dôvodom je vyhnúť sa vzájomnému stretu.

Ak sa ženy vystavujú počas tehotenstva pesticídom, môže to mať vplyv na budúce spánkové návyky ich detí. Výskum naznačuje, že vplyv pesticídov sa prejaví počas dospievania dievčat a zhorší kvalitu ich spánku. Pesticídy totiž môžu fungovať ako endokrinné disruptory a blokovať napríklad melatonín.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Ľudské telo je zložité. A ak sa vyberiete do sveta génov, tak je vlastne ešte oveľa zložitejšie. No teraz máme konečne kompletnú mapu. Vedcom sa totiž podarilo zmapovať celý ľudský genóm, vrátane zákerne sa opakujúcich častí.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na zmapovanie celého ľudského genómu, zistíme, že tuberkulóza má vlastne dva podtypy i že mravce vedia vyňuchať rakovinu, a to lepšie ako psy.

Rozšírené aditíva v potrave môžu ovplyvňovať črevnú mikroflóru. Nový výskum naznačuje, že takzvaná xanthanová guma má vplyv na našu mikrobiotu. Dokonca až taký, že baktérie prešli evolučnými genetickými zmenami, aby sa túto látku naučili metabolizovať.

Vedci ukázali, prečo kvapky dokážu narúšať povrch aj tvrdých materiálov. Ukázalo sa, že kvapky sa správajú ako drobné bomby, ktoré explozívne vypustia svoju energiu, čím vzniká sila dostatočná na eróziu. Výskum by teraz mohol pomôcť inžinierom navrhovať lepšie a odolnejšie materiály.

Na Merkúre sú geomagnetické búrky podobné tým na našej planéte. Vedci to zistili na základe dát vesmírnej sondy Messenger. Výskum tak prináša odpoveď na otázku, či iné telesá môžu mať geomagnetické búrky, aj keď majú slabšiu magnetosféru či im chýba ionosféra.

Ak sa chceme vyhnúť klimatickej katastrofe, už nebude stačiť zníženie emisií skleníkových plynov. Budeme musieť odstrániť oxid uhličitý zo vzduchu a z oceánov. Hovorí to nová klimatická správa OSN.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Na celom svete trpí demenciou viac ako 55 miliónov ľudí. A jej najbežnejšou formou je Alzheimerova choroba, ktorá nastupuje nenápadne, no postupuje a radikálne znižuje kvalitu života. Teraz však vedci prišli s nápadom, ktorý by mohol byť dobrou prevenciou.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako by mohlo lítium pomáhať na prevenciu demencie, vyberieme sa za slnečnými prúdmi, ktoré sú akési prirýchle, a obzrieme sa za vojnou, ktorú proti sebe štyri roky viedli šimpanzy.

Vedci prvý raz objavili mikroplasty aj v ľudskej krvi. Znamená to, že tieto drobné kúsky by sa mohli dostávať aj do ľudských orgánov a pôsobiť na naše zdravie. Mikroplasty pritom vedci objavili už prakticky všade, od najhlbších morských hlbín až po Himaláje.

Ak by sme v budúcnosti chceli pátrať po stopách mimozemského života, dobrým cieľom by bol atmosférický metán. Vedci teraz určili podmienky, za akých by bola prítomnosť tejto látky dobrým dôkazom biologickej aktivity.

Pavúky možno využívajú svoje siete nielen na chytanie koristi, ale aj na načúvanie. Nová štúdia naznačuje, že prinajmenšom niektoré druhy pavúkov môžu používať svoje siete ako akúsi audioanténu, ktorá ich dokáže varovať pred blížiacim sa predátorom či upozorniť na korisť.

Na Plute objavili obrovské ľadové vulkány. Ich prítomnosť naznačuje zvláštny exotický povrch tejto trpasličej planéty, ktorý nasnímala prelietavajúca sonda New Horizons. Tieto ľadové sopky chrlia alebo v minulosti chrlili mix vody a ľadu, podobne ako sopky na Zemi lávu.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Homeopatia vraj funguje. A keď nefunguje, aj tak funguje: prinajmenšom ako placebo. A keď sa vám nepáči, veď to napokon majú potvrdzovať vedecké štúdie. Nuž, tak sa teraz vedci na tie údajné vedecké štúdie pozreli a vďaka veľkej metaanalýze zistili, aké sú kvalitné.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na analýzu vedeckých štúdií o homeopatii, dozvieme sa, či aj ľahký priebeh covidu nemôže ovplyvniť naše mozgy a vyberieme sa za príbehom lode Endurance, ktorú pred sto rokmi uväznil antarktický ľad.

Národný úrad pre letectvo a vesmír potvrdil, že astronómovia už objavili päťtisíc exoplanét. Zmenilo sa to 21. marca, keď teleskopy potvrdili existenciu ďalších viac ako šesťdesiat planetárnych telies, ktoré vedci zapísali do databáz. Dnes tak poznáme exoplanéty pripomínajúce Zem aj ohromné exotické telesá väčšie ako Jupiter.

Komunity mikróbov, kde baktérie medzi sebou spolupracujú, majú väčšiu odolnosť voči našim liekom. Experiment ukázal, že kolónie, kde si rôzne mikróby navzájom vymieňajú látky potrebné na metabolizmus, sú zároveň tie, kde si vedia lepšie odovzdávať aj rezistenciu. Pochopenie týchto vzťahov by mohlo viesť, napríklad, k novej generácii antimykotík.

Vedci vytvorili šalát, ktorý by mohol budúcim astronautom pomáhať s rednutím kostí. Transgénová plodina totiž produkuje hormóny, ktoré stimulujú fungovanie kostí. V budúcnosti by takéto rastliny mohli pomáhať, napríklad, pri kozmickej výprave na Mars.

Vedci navrhujú experiment, ktorý by mohol potvrdiť existenciu takzvaného piateho stavu hmoty. Vychádza z predpokladu, že akýmsi piatym skupenstvom by mohli byť informácie, ktoré by tak doplnili pevné, plynné, kvapalná skupenstvá a plazmu. Či to je pravda, by mohli ukázať zrážky častíc a antičastíc a sledovanie energií a druhov fotónov, ktoré pri nich vzniknú.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Rakovina môže metastázovať, a vždy je to zlá správa. Problémom je, že my dodnes poriadne nevieme, prečo metastázy vznikajú. No nový výskum prináša aspoň nejakú odpoveď na túto záhadu: navyše odpoveď, ktorá by mohla pomôcť pri ich liečbe.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako by mohli fungovať rakovinové metastázy, dozvieme sa, čo urobili olovo v benzíne s ľudskou inteligenciou a vyberieme s a aj za poobedným útlmom a čo proti nemu podniknúť.

NASA sa rozhodla predĺžiť misiu drobného marsovského vrtuľníka Ingenuity. Vzhľadom na dobrý stav zariadenia úrad chce, aby prvý ľudský lietajúci objekt na inom vesmírnom telese fungoval prinajmenšom do septembra. Vrtuľník bude pokračovať v prieskume dávnej riečnej delty krátera Jezero.

Zdá sa, že ľudská komunikácia pôvodne začala gestami. Nový výskum s dobrovoľníkmi naznačuje, že nie zvuky, ale gestá sú efektívnejším nástrojom dorozumievania sa.

Práca na smeny sa môže spájať s horšou pamäťou a zníženou schopnosťou spracovávať informácie. Výskum tiež ukazuje, že môže súvisieť aj s menšou pozornosťou a pomalšími reakciami, čo zvyšuje potenciálne riziko zranení na pracovisku.

Homeopatia sa spája so zlými vedeckými praktikami a jej účinok sa významne nadhodnocuje. Ukazuje to nová metaanalýza, ktorá sa pozrela na klinické výskumy týkajúce sa homeopatie, na ich výsledky a na to, či boli riadne zaregistrované vo verejných registroch. Výsledkom analýzy je, že na tomto poli je znepokojivé nedostatok vedeckých a etických štandardov a vysoké riziko publikačného skreslenia.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Baktérie si zvykajú na naše lieky a vytvárajú si voči nim odolnosť. Spomíname to často, len nedávno sme, napríklad, hovorili, že táto kríza je oveľa vážnejšia, než si často pripúšťame.

No teraz prišli vedci s dobrou správou: lepšie pochopili mechanizmus tejto odolnosti a výsledkom by mohlo byť, že by znovu začali zaberať už existujúce lieky.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako by nám skladanie bielkovín mohlo pomôcť proti rezistencii na antibiotiká, zistíme, ako je na tom Amazonský prales a dozvieme sa, ako fungujú dlhý covid a postcovidový syndróm.

Zvieratá sa naučili cválať takmer pred päťsto miliónmi rokov. Predtým sa biológovia domnievali, že cval sa vyvinul niekedy pred zhruba 210 miliónmi rokov, ukázalo sa však, že táto schopnosť bude staršia: vedci totiž zistili, že pohyb podobný cvalu zvládajú aj krokodíly.

Nové údaje z čínskeho roveru na Marse ukazujú, že na červenej planéte možno pozorovať dôsledky erózie. A tú spôsobuje nielen marsovský vietor, ale aj voda. Vesmírne vozidlo Zhurong pristálo na Marse minulý rok v máji a jeho cieľom je preskúmať miestnu geológiu, skaly a minerály a odoberať vzorky atmosféry.

Tyrannosourus rex zrejme nie je jediným druhom, v skutočnosti išlo o tri príbuzné druhy dávnych jašterov. Nová analýza fosílnych pozostatkov naznačuje, že tyrannosaury by sme mali ďalej rozčleniť, dôvodom sú odlišnosti v ich stehenných kostiach či v dentálnych štruktúrach.

Pred dvomi rokmi si astronómovia všimli, že nad a pod stredom našej galaxie sa nachádzajú veľké bubliny viditeľné v röntgenovom spektre. Teraz vedci prišli s vysvetlením ich pôvodu. Domnievajú sa, že sú pozostatkom obrovských výtryskov pochádzajúcich z aktivity supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie. Materiál vystrelili niekedy pred 2,6 miliónmi rokov a tento fenomén trval približne stotisíc rokov.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Hovorí sa, že päť dní a potom respirátory. Ale naozaj platí, že v tom čase už nie sme po nakazení variantom omikron infekční?

Vedci sa to pokúsili zistiť a využili pri tom antigénové testy. A teraz majú prvé výsledky.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako to je s pozitivitou a infekčnosťou pri omikrone, dozvieme sa, čo hovorí druhá časť novej klimatickej správy a vyberieme sa aj za novým testom na Alzheimerovu chorobu.

Dejiny paradajok sú zložité a komplexné. Nová genetická analýza ukázala, že plodiny cestovali z mezoameriky na juh až do dnešného Ekvádoru, kde sa ďalej krížili a šľachtili, a následne sa zase vrátili naspäť do strednej Ameriky. Výsledkom sú dnešné odolnejšie a pestrejšie paradajky.

Vedci navrhujú, ako by kombinácie umelej inteligencie a technológie CRISPR mohli pomôcť pri liečbe. Bielkoviny navrhnuté umelou inteligenciou by tak mohli prebudiť gény, čo by nám pomohlo lepšie pochopiť ich fungovanie napríklad pri rozvoji buniek. Vo výsledku by to mohlo pomôcť v boji s rakovinou.

Astronómovia zrejme prvý raz narazili na pozostatky žiarenia po takzvanej kilonove. Kilonova vzniká pri zrážke dvoch neutrónových hviezd či neutrónovej hviezdy a čiernej diery a tento jav je zhruba tisíckrát jasnejší než výbuch bežnej novy. Vedci teraz narazili na zdroj röntgenového žiarenia, ktorý je pozostatkom javu, keď rázová vlna po výbuchu zahriala okolitý materiál, ktorý začal žiariť.

Pred dvomi rokmi astronómovia naznačovali, že narazili na najbližšiu známu čiernu dieru. Nový výskum ukazuje, že v systéme HR 6819 vzdialenom zhruba tisíc svetelných rokov žiadna čierna diera nie je. Je to exotický systém dvoch hviezd, ktoré budú existovať len krátko.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Sú to exotické miesta, regióny, kde už sa ohýba nielen samotný priestor a čas, ale aj fyzika... a to až tak, že sa vymyká bežnému chápaniu. Supermasívne čierne diery však nielenže držia pokope galaxie, v niektorých prípadoch dokážu aj uvoľňovať obrovské množstvá energie. A práve teraz vedci potvrdili desaťročia starú hypotézu o aktívnych galaktických jadrách.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za supermasívnymi čiernymi dierami, zistíme, aká by asi mohla byť hmotnosť neutrín a dozvieme sa, prečo nám praskajú a pukajú kĺby.

Raketa, ktorá 4. marca narazí do nášho Mesiaca, v skutočnosti nepatrila súkromnej vesmírnej spoločnosti SpaceX. Nové pozorovania naznačujú, že ju postavila Čína. Je to nosný stupeň misie Čchang-e 5-T1, ktorá odštartovala v roku 2014.

Vedci získali vzorky z najstaršieho ľadu na našej planéte. Vrtné jadrá z Antarktídy by teraz mohli prezradiť, ako sa na našej planéte menili klimatické podmienky v priebehu posledných viac ako jeden a pol milióna rokov.

Astronómovia objavili prvý systém asteroidov, kde sa navzájom obiehajú štyri telesá. Tri menšie planétky sú späté s jednou väčšou, tvoria tak akési jej mesiace. Sústava sa týka planétky Elektra, ktorá sa nachádza v pásme planétok medzi Marsom a Jupiterom.

Vedci narazili na nový prístup v boji s rezistentnými baktériami. Kľúčom je bielkovina, ktoré riadi proteíny zodpovedné za samotnú odolnosť. Prerušenie jej činnosti povedie k zániku rezistencie, a to aj pri dnešných liekoch.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Zdá sa, že naše dejiny sú oveľa komplikovanejšie, než sme sa ešte nedávno učili. A zrejme aj s tými neandertálcami to bolo celé inak, ako sme sa domnievali. Teraz napríklad vedci zistili, že homo sapiens sa pokúšal Európu kolonizovať oveľa skôr, než sa tvrdilo.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na putovanie pračloveka, zistíme, ako vedci našli nikotín aj na rukách detí nefajčiarov a dozvieme sa o novej planéte, ktorú objavili pri Proxime Centauri.

Krátke správy z vedy:

Obrovské suchá na západe Spojených štátov sú zrejme najhoršie za posledných 1200 rokov. Navyše, nezdá sa, že by sa situácia v dohľadnej dobe mala zlepšiť. Vedci preto hovoria, že momentálne vidíme dôsledky najhoršieho možného klimatického scenára.

Elon Musk tvrdí, že sa jeho vesmírna loď Starship dostane na obežnú dráhu už v marci. Spoločnosť SpaceX zároveň predpokladá, že dôjde k zlyhaniam, dúfa preto, že celá testovacia misia by mohla prebehnúť v poriadku do konca roka.

Astronómovia objavili zvláštny nový druh hviezdy. Exotický objekt má totiž svoj povrch pokrytý uhlíkom a kyslíkom, čo sú zvyšky po spaľovaní hélia. Vedci sa domnievajú, že hviezda vznikla pri veľmi zriedkavej zrážke dvoch bielych trpaslíkov.

Vedci vytvorili nový materiál, ktorý sa inšpiroval rastlinami, je silný ako hliník a tvrdý ako kosti. Jeho predlohou boli mikroskopické steny buniek dreva, ktoré vytvárajú vlákna celulózy podopreté nanokryštálmi. Práve tie sa vedci pokúsili napodobniť, keď celulózové nanokryštály skombinovali so syntetickým polymérom.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Aspoň v minulosti sme to považovali za jeden zo spoľahlivých príznakov covidu: nákazu koronavírusom sprevádzala strata čuchu i chuti.

No vedci až doteraz nevedeli, čo je príčinou. Ukázalo sa, že predchádzajúca hypotéza nebola správna a teraz výskum ukázal, prečo pri covide strácame čuch.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na záhadu straty čuchu pri covide, ukážeme si stopäťdesiatročný šachový problém, ktorý konečne vyriešila matematika, a zistíme, ako spolu súvisia cukrovka a vysoký krvný tlak.

Protóny môžu by menšie, ako sme sa domnievali. Vedci teraz vyvinuli metódu, ktorá umožňuje presnejšie analyzovať staré aj novšie merania. Ukázali, že protón má menší polomer, ako si fyzici pred desaťročiami mysleli.

Šimpanzy si prikladajú hmyz na rany. Mohlo by to naznačovať, že do nejakej miery využívajú čosi, čo by sme nazvali medicínou. V minulosti už vedci pozorovali, ako šimpanzy využívajú niektoré rastliny s chemickými vlastnosťami, aby sa zbavili črevných parazitov.

Spoločnosť Lockheed Martin vyhrala kontrakt NASA na návrat vzoriek z Marsu. Malo by sa tak stať v tridsiatych rokoch, malá raketa by mala priviezť z červenej planéty vzorky skál, sedimentov i atmosféry.

Nová analýza naznačuje, že v roku 2011 astronómovia narazili na voľne poletujúcu čiernu dieru. Vtedy si totiž v dátach všimli gravitačné skreslenie, netušili však, čo je jeho príčinou. Páchateľom zrejme bola neznáma čierna diera.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Je to jeden z najväčších problémov súčasnosti. Naše lieky prestávajú fungovať, pretože mikróby si na ne vytvárajú odolnosť. A zároveň máme problém s novými liekmi, ktoré by túto rezistenciu prelomili.

Vedci preto predpokladajú, že do polovice storočia môže odolnosť proti antibiotikám zabiť 10 miliónov ľudí ročne.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, že s rezistenciou na antibiotiká sme na tom ešte horšie, než sa domnievame, dozvieme sa, že fajčenie má súvislosť aj s infarktmi a pozrieme sa, ako sme na tom s jadrovou fúziou.

Rastliny vo Veľkej Británii kvitnú o mesiac skôr, ako bývalo zvykom. Vyplýva to z porovnania záznamov počnúc 18. storočím. Vedci hovoria, že dôvodom je klimatická zmena, ktorá ovplyvňuje rastliny.

Nepilotovaná misia NASA na Mesiac sa odkladá. Americká agentúra priznala, že štart prvej lode z programu Artemis, ktorý má vrátiť ľudí na Mesiac, neprebehne skôr ako na jar. Artemis 1 pritom mala štartovať už koncom minulého roka.

Grónska ľadová pokrývka stratila za posledných 20 rokov toľko vody, že by dokázala pokryť celé Spojené štáty. Naznačuje to nový výskum, ktorý hovorí, že množstvo vody by stačilo na to, aby USA boli zhruba pod polmetrovou hladinou.

Vedci vytvorili nový materiál, ktorý by mal dokázať pohlcovať aj uvoľňovať veľké množstvá energie. Látka pripomínajúca tuhú gumu je, navyše, programovateľná, takže by sa dala používať ako zdroj energie i ako ochranná pomôcka.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Snažia sa nás oklamať. Sú sladké a predsa nie sú umelé sladidlá cukrom.

Lenže experimenty ukázali, že aj myši vyšľachtené bez chuťových pohárikov dávali prednosť cukru - a nik nerozumel, prečo. Teraz ale vedci zistili, že kľúčom k tajomstvu sú bunky v črevách: a zdá sa, že akési chuťové receptory máme aj tam.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako črevá rozlišujú cukor, vyberieme sa do sveta parazitických mravcov a pozrieme sa na objav záhadnej častice X.

Krátke správy z vedy:

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba je už na svojom mieste. Nachádzať sa bude zhruba 1,5 milióna kilometrov od Zeme v takzvanom libračnom bode. Teraz musí teleskop nastaviť svoje zrkadlá, vychladiť ich a postupne začať s astronomickými pozorovaniami.

Znečistenie oceánov mikroplastami môže byť horšie, než sme sa domnievali. Dôvodom je, že vedci používajú rôzne metódy, no tie nie sú schopné zachytiť skutočný stav znečistenia. Napríklad Stredozemné more je na tom horšie, než naznačujú staršie merania.

Ak by sonda odštartovala v roku 2028, mohla by dobehnúť záhadný medzihviezdny objekt Oumuamua. Let by však trval 26 rokov. Vedci totiž dodnes netušia, čo to v roku 2017 preletelo slnečnou sústavou, pozorovania nesedia so žiadnou prirodzenou hypotézou. Špekuluje sa preto aj o umelom telese, napríklad poháňanom slnečnou plachtou.

Náraz, ktorý ukončil nadvládu dinosaurov a pomohol nástupu cicavcov, sa pravdepodobne odohral v júni. Naznačujú to fosílne nálezy rýb, ktorým sa mierne menia kosti podľa toho, v ktorom období roka sa nachádzajú, i fosílne nálezy rastlín.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Proti chrípke sa očkujeme každý rok. Dôvodom je, že chrípka je zákerná, veľmi mutuje a tak musíme pripraviť vždy novú vakcínu. Lenže to sa môže zmeniť, vedci teraz objavili slabé miesto tohto vírusu, čo by mohlo viesť k univerzálnym vakcínam... dokonca takým, ktoré by mohli vydržať celý život.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na achillove miesto chrípky, zistíme, ako si naše telá vytvárajú samé látky podobné THC a CBD a dozvieme sa, ako to bolo naozaj s obrovskými stredovekými bojovými koňmi.

Krátke správy z vedy:

Mars mal tečúcu vodu ešte aj pred tromi miliardami rokov. Naznačujú to nové simulácie, ktoré hovoria, že klíma na červenej planéte bola pravdepodobne chladná a vlhká.

Znečistené ovzdušie mätie opeľovače. Výskum teraz ukazuje, že znečistenie vzduchu výrazne redukuje prácu opeľovačov, pretože včely či motýle nie sú schopné cítiť a nájsť rastliny.

Najlepší spôsob boja proti smútku je robiť veci, v ktorých ste dobrí. Naznačuje to nový výskum, ktorý ukázal, že nálada sa najrýchlejšie zlepšila tým ľuďom, ktorí zvolili takú techniku, o ktorej si mysleli, že je ich najsilnejšou vlastnosťou.

Vesmírne vozidlo Curiosity objavilo na Marse stopy uhlíka, ktoré môžu naznačovať minulý život. Vo vzorkách totiž narazilo na jeho ľahké izotopy, ktoré by na Zemi naznačovali prítomnosť dávneho mikrobiálneho života.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Je to jedna za najväčších vesmírnych záhad. Vieme, že viditeľná hmota tvorí len zhruba 4 percentá kozmu a tmavej hmoty je oveľa viac.

Lenže tú nielenže nevidíme, my ani poriadne nevieme, čo by ju mohlo tvoriť. Teraz sa zdá, že pomôcť vysvetliť by nám ju mohol jeden desaťročia starý nápad Stephena Hawkinga a kľúčom by boli čierne diery.

Tento týždeň sa v podacste Zoom vyberieme do vesmíru a budeme hľadať tmavú hmotu, zistíme, či nejaký zaručené recept naozaj pomáha na alkoholovú opicu a dozvieme sa, prečo je mak taký užitočný.

Stredoveké kone využívané v bitkách bývali menšie, než si myslíme. Aj keď sú často zobrazované ako veľké zvieratá, z nášho pohľadu bývali veľké asi ako poníky: mávali čosi pod jeden a pol metra. Ukázala to analýza kostrových pozostatkov z rokov 300 až 1650 z viac ako 170 archeologických nálezísk.

Umelá inteligencia by nám mohla pomôcť predvídať odolnosť baktérií na antibiotiká. Problémom ale tiež je odhadnúť, ktoré lieky by na takéto mikróby ešte zabrali. Vedci teraz navrhli systém, ktorý pomôže lekárom povedať, či majú nasadiť širokospektrálne lieky, alebo majú do činenia s rezistentnou baktériou.

Rozsiahle suchá spôsobujú teplejšie vlny horúčav, no sú menej smrtiace. Nový výskum naznačuje, že počas vĺn horúčav vysychá zem, čo následne napomáha ďalšiemu zvyšovaniu teploty. Vysušená pôda však vedie aj k poklesu vlhkosti vzduchu, takže horúčavy sú pre ľudí zároveň štatisticky menej smrteľné.

Očkovanie proti chrípke či proti osýpkam by čiastočne mohlo pomôcť aj pri boji s koronavírusovou pandémiou. Nový výskum naznačuje, že mnohé vakcíny majú celkový povzbudzujúci efekt na imunitný systém a i keď sú určené proti inému ochoreniu, dokážu pomôcť naštartovať imunitu: platí to aj vtedy, ak by vakcína určená na iné ochorenie chránila proti covidu len na päť percent.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Nikdy sa ju vedci nepokúsili odbaliť. Niežeby egyptológovia neboli zvedaví, no múmia Amenhotepa I. je príliš krásna aj zachovaná. Takže sa odborníci báli, že by ju mohli nenávratne poškodiť. No teraz prišli nové technológie, a tak sa vedci mohli konečne pozrieť dnu.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do starovekého Egypta, zistíme, čo robia fosílne palivá s našou plodnosťou a zistíme, ktorá oblasť mozgu sa zapína pri dráždení klitorisu.

Krátke správy z vedy

Výskumníci narazili na biomarker, ktorý by mohol spoľahlivo určovať depresiu. Jednoduchý krvný test by tak lekárovi mohol potvrdiť nielen to, čím trpí jeho pacient, ale aj aké lieky by bolo najvhodnejšie predpísať.

Astronómovia narazili na zvláštny prachový objekt obiehajúci hviezdu. Problémom je, že zákryt je síce pravidelný, no má nepravidelné tvary, hĺbky aj trvanie. Vedci tak netušia, čo je príčinou tohto javu.

Vedci pochopili štruktúru bielkoviny, ktorá je kľúčovou pri prenose optického signálu z oka do mozgu. Tento proteín sa nachádza v tyčinkových bunkách.

Výskumníci dokázali predpovedať správanie potkanov sledovaním ich mozgovej aktivity. Vedci sledovali veľké sety neurónov a vytvorili akýsi slovník, ktorý prekladal ich aktivitu a ich vzorce na jednoduché akcie. Pomôže to pochopiť, ako sa mozog rozhoduje načasovať budúce akcie, aby nasledovala nejaká séria úkonov.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Vlastne to bola tak trochu náhoda. Náhoda, ktorá sa ukázala pri kontrole pod mikroskopom, ktorým sa snažili objaviť náhodné kazy. Ale namiesto nich narazili na nový materiál, ktorý by inak v bežných podmienkach neexistoval. Slovenskí výskumníci tak narazili na čosi, čo by mohlo pomôcť pri elektrických súčiastkach budúcnosti.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do mikrosveta pri výrobe grafénu, dozvieme sa, ako môže avokádo súvisieť so zdravšou životosprávou a zistíme, že jestvuje aj mnohonôžka s viac ako tisíc nožičkami.

V Číne výskumníci objavili dokonale zachované dinosaurie embryo. Skamenené prehistorické vajce má najmenej 66 miliónov rokov, meria 17 centimetrov a embryo v ňom má 27 centimetrov. Vajce pôvodne objavili v roku 2000, no potom sa ukrývalo v sklade múzea.

Astronómovia narazili na dosiaľ najväčší súbor planét bez materských hviezd. Je ich najmenej 70 a nachádzajú sa priamo v našej galaxii. Tieto túlavé planéty sú veľké asi ako Jupiter a vedci ich našli v dátach za posledných 20 rokov.

Takzvaný ťažký vodík by mohol pomáhať pri vývoji liekov. Vedci teraz predstavili metódu, ktorá umožňuje vložiť deutérium do mnohých odlišných molekúl. Výsledok je potom stabilnejší voči rozkladu, ktorý spôsobujú niektoré enzýmy.

Vedci sa zase o krôčik priblížili k takzvanej univerzálnej vakcíne proti chrípke. Objavili totiž novú slabinu na dosiaľ zväčša ignorovanej časti tohto vírusu. Výsledkom by mohli byť vakcíny, ktoré by zaberali na viacero kmeňov i mutácií chrípky.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Má to byť ďalší zázračný všeliek, prakticky na hocičo. Móda CBD už dokonca trochu pripomína homeopatiu, aj keď to tým olejom asi trochu krivdíme. No kanabinoidy majú teraz vážny problém, zdá sa totiž, že dokážu blokovať správne fungovanie liekov a niektorých našich orgánov.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za kanabinoidmi a ich vplyvom na účinnosť liekov, dozvieme sa, prečo jedenie pred televíziou nie je dobrý nápad a pozrieme sa aj na významný úspech slovenského vedca.

Ľudstvo spaľuje najviac uhlia vo svojej histórii, ak dôjde na získavanie elektriny. Naznačuje to nová správa Medzinárodnej energetickej agentúry, ktorá hovorí, že energia získavaná z uhlia medziročne vzrastie o deväť percent. To je vážny problém pri boji so zmenou klímy.

Tmavú hmotu by mohli vysvetľovať akési mraky bozónov. Hovorí to nová hypotéza, ktorá si vybrala za vysvetlenie tejto exotickej matérie takzvané skalárne bozóny. Dnes poznáme taký len jeden, slávny Higgsov bozón.

Himalájske ľadovce sa topia alarmujúcou rýchlosťou, navyše, toto roztápanie ešte zrýchľuje. Nový výskum pritom hovorí, že toto roztápanie sa ohrozuje dodávky pitnej vody pre milióny ľudí v Ázii.

Obrovitánske, sauropodné dinosaury dávali prednosť teplejšiemu podnebiu. Dokonca to bývali oblasti, ktoré v čomsi pripomínali dnešné savany. Nový výskum dokonca naznačuje, že možno mali odlišnú fyziológiu od iných dinosaurov.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Dve dávky nestačia. Teda, vedeli sme to, že proti novému koronavírusu sa zrejme budeme musieť očkovať každý rok, napokon, rovnako ako proti chrípke. Ale prvé predbežné výsledky naznačujú, že ak ide o nastupujúci variant omikron, pomáhať by mali tri dávky.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, či vakcíny zaberajú na omikron, dozvieme sa, prečo človek priberá po vysadení cigariet a vyberieme sa aj do vesmíru za debatou, či by Pluto predsa len nemalo byť planétou.

Krátke správy z vedy:

Vesmírna sonda sa dotkla atmosféry našej hviezdy. NASA teraz potvrdila, že sonda Parker sa koncom apríla obtrela o slnečnú korónu a strávila tam päť hodín. Stala sa tak prvým zariadením, ktoré vykonalo pozorovania priamo zo slnečnej atmosféry.

Teplokrvnosť je zrejme staršia, ako sme si mysleli. Vedci teraz zistili, že endotermia spoločná pre cicavce a vtáky sa možno nevyvinula samostatne. Nová hypotéza naznačuje, že u oboch skupín v skutočnosti pochádza ešte z hlbšej minulosti a od spoločného prapredka.

Výskumníci z MIT prišli s novým plánom, ktorý by mal popohnať výskum Venuše. Budúce misie, niektoré financované aj zo súkromných zdrojov, by mali na tejto planéte hľadať stopy po živote. Prvá z misií by mala štartovať už v roku 2023.

Kyslosť máme spoločnú. Výskumníci teraz zistili, že ľudia aj vínne mušky vnímajú kyslé rovnakým spôsobom. Drozofily na to využívajú rovnaké bielkoviny ako receptory u ľudí. Zároveň je to odpoveď na otázku, či hmyz vôbec dokáže vnímať kyslé.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Je to množstvo nešťastných náhod. Najskôr sa adenovírus vo vakcíne spojí s proteínom v krvi, to si dopletie náš imunitný systém a výsledkom môžu byť vo vzácnych prípadoch nebezpečné krvné zrazeniny. Teraz ale vedci zistili, ako celý tento mechanizmus funguje.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, prečo sa v niektorých prípadoch môžu po očkovaní objaviť krvné zrazeniny, dozvieme sa o záhadných stopách pračloveka z Tanzánie a uvidíme, ako nám aj krátke behanie môže zlepšiť fungovanie mozgu.

Znečistenie mikroplastami zrejme pomáha k odolnosti voči antibiotikám. Mikroplasty totiž poskytujú dobré podmienky na prenos genetického materiálu medzi mikróbmi, čo môže viesť k zvýšenej odolnosti na naše lieky.

NASA plánuje zaplatiť viac ako 400 miliónov dolárov trom súkromným spoločnostiam, aby vyvinuli nové vesmírne stanice. Takéto stanice by mohli v budúcnosti nahradiť Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS, ktorá by mala skončiť na konci tohto desaťročia.

Nový astronomický výskum naznačuje, že môžu existovať aj galaxie bez tmavej hmoty. Vedci totiž v trpasličej galaxii AGC 114905 nenarazili napriek detailným meraniam na jej stopy, teda na jej vplyv na normálnu hmotu. Galaxia sa nachádza 250 miliónov svetelných rokov od Zeme.

Medzinárodný tím vedcov objavil nový druh zemetrasenia. Toto zemetrasenie je umelého pôvodu a vzniká pri hydraulickom frakovaní. Na rozdiel od bežných zemetrasení s rovnakou silu je pomalšie a trvá dlhšie, pripomína trochu otrasy v okolo vulkanicky aktívnych oblastí.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Zvyčajne tak začínajú horšie vedecko-fantastické filmy. Zostrojili roboty, tie sú živé, samé sa dokážu rozmnožovať, a nakoniec všetci... alebo čosi podobné. Teraz však vedci naozaj vytvorili čosi, čo pripomína roboty. To čosi sa dokáže v istom zmysle rozmnožovať. A tentokrát je to dobrá správa.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za živými robotmi, ktoré sú schopné replikácie, zistíme, ako sa chuť korenia dostáva do materského mlieka a uvidíme, či vo Veľkom hadrónovom urýchľovači narazili na stopy neutrín.

Krátke správy z vedy:

Výskumníci objavili nový druh dinosaura, ktorý má zvláštny chvost. Zviera veľké asi ako dnešné psy tento chvost používalo ako zbraň, zrejme sa bránilo jeho švihaním, keďže chvost obsahuje časti, ktoré pripomínajú čepele.

Astronómovia objavili zvláštnu masívnu čiernu dieru v satelitnej galaxii našej Mliečnej cesty. Nachádza sa v trpasličej galaxii Lev I. a ukázalo sa, že tento útvar zrejme nemá toľko tmavej hmoty, no v strede má čiernu dieru, ktorá je takmer taká hmotná, ako tá naša.

Astronómovia pozorovali nový druh binárnej hviezdy. Teoretici toto teleso predvídali pred rokmi, no až teraz sa ho podarilo potvrdiť. Ide o takzvané prechodné binárne hviezdy a sú akýmsi chýbajúcim článkom pri našich modeloch o vzniku dvojhviezd.

Nórske vlky vyhynuli. Genetická analýza teraz ukázala, že všetky vlky v Nórsku a vo Švédsku sú v skutočnosti zvieratá pochádzajúce z Fínska a pôvodné nórske vlky v divočine ľudia vyhladili v sedemdesiatych rokoch.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Bol by to prelom. Dosiaľ sme totiž s Alzheimerovou chorobou nevedeli poriadne bojovať, no vedci teraz začali testovať novú vakcínu, ktorá sa podáva do nosa. Ak zaberie, bude to veľký krok vpred v boji s týmto ochorením.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na testovanie novej vakcíny proti Alzheimerovi, dozvieme sa, ako funguje skrývanie sa vírusu herpesu a zistíme, prečo je kivi pre nás také užitočné.

Vedci vyvinuli žuvačku, ktorá môže spomaliť šírenie koronavírusu. Obsahuje totiž enzým, na ktorý sa viaže koronavírus, čím znižuje jeho obsah v slinách človeka. Infikovaný človek žuvajúci takúto žuvačku by následne nakazil oveľa menej ľudí.

Vtáky v Amazónii sa začali prispôsobovať zmene klímy. Zdá sa, že niektoré druhy schudli a predĺžili si krídla. Zároveň sa však vtáčia populácia a jej pestrosť znížili, a to platí aj pre najneprístupnejšie oblasti prakticky bez priameho kontaktu s človekom.

Astronómovia narazili na viac než tri stovky nových kandidátov na exoplanéty. Pomohol im v tom nový algoritmus, ktorý preskúmal staršie dáta z misie Kepler. Medzi kandidátmi je napríklad systém s dvomi exoplanétami veľkými ako Saturn, ktoré obiehajú nezvyčajne blízko pri sebe.

Dávny príbuzný človeka mal čosi z nás i čosi z opíc. Australopiték sediba totiž podľa nového výskumu kráčal ako človek, no dokázal liezť podobne ako opice. Naznačujú to novo objavené pozostatky staré zhruba dva milióny rokov.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Údené a spracované mäso nie je príliš zdravé. Dokonca zvyšuje riziko rakoviny. To sú už vedecké fakty a veľa s tým nenarobíme. No ako je možné, že látky, ktoré sú problémom pri týchto mäsových výrobkoch a sú rovnako v trebárs v zelenine, v tej zelenine už neškodia? Zdá sa, že vedci to konečne vysvetlili.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, prečo sú dusitany v mäse problémom, dozvieme sa, ako českí vedci dosiahli míľnik v chémii a pozrieme sa aj na schopnosť orangutanov maľovať.

Krátke správy z vedy:

Vedcov dlho trápila otázka, prečo sa bunky starajú o svoju veľkosť. Nový výskum teraz ukazuje, prečo sú bunky rovnakého typu zhruba rovnako veľké. Zväčšovanie buniek totiž vedie k úpadku ich funkčnosti, konkrétne u kmeňových buniek. Napríklad krvné kmeňové bunky strácajú pri zväčšovaní svoju schopnosť obnovovať červené krvinky.

Nový model pomôže výskumníkom hľadať exoplanéty podobné Zemi. Dokáže totiž predvídať, či na novoobjavenom telese môže fungovať tektonika podobná ako na tej našej. Bez nej by telesá neboli vhodné na život.

Záhadné vesmírne teleso Oumuamua zrejme nie je veľkým kusom vesmírneho ľadu. Jedna z hypotéz totiž tvrdila, že tento medzihviezdny návštevník mohol byť pozostatkom z telesa podobného ako naše Pluto. Nová štúdia hovorí, že takýchto exoPlút je v našej galaxii málo a toto vysvetlenie je nepravdepodobné.

Kozmický prach môže byť zdrojom fosforu, ktorý je kľúčovým pre život tak, ako ho poznáme. Fosfor je totiž zásadný pre biologické molekuly, vrátane DNA aj RNA. Vedci dosiaľ predpokladali, že tento fosfor sa na Zem dostal vďaka meteoritom.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Mohol by to byť kľúčovú úspech. Náš boj s covidom stále nevyhrávame, ľudia veria nezmyslom a odmietajú očkovanie a tretia pandemické vlna medzičasom zase zabíja. No výskumníci teraz hlásia, že na covid zaberá nová tabletka: a tak dobre, že radšej prerušili testovanie, aby ju vedci mohli čo najskôr dostať k pacientom.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na tabletku proti covidu, zistíme, ako by používanie korenia a byliniek mohlo znižovať krvný tlak a dozvieme sa, aký má úbytok vtákov vplyv na ľudskú psychiku.

Zlato by nám mohlo pomôcť proti baktériám. Vedci navrhujú, že drobné zlaté nanočastice by mohli zabraňovať rezistencii proti antibiotikám. Zlato by malo vytvárať akési nanoklastre, v ktorých by sa vždy nachádzalo 25 atómov zlata, a ktoré by cielili a narúšali bakteriálne bunky.

Nová hypotéza tvrdí, že tmavá hmota by mohla vytvárať ďalšiu tmavú hmotu. Platilo by to, ak by tmavá hmota pochádzala z normálnej hmoty a ďalšiu tmavú hmotu by z tejto normálnej hmoty dokázala vybudovať. Tiež by to mohlo znamenať, že na konci vesmíru už zostanú len častice tmavej hmoty.

Na budúci rok chce NASA otestovať našu planetárnu obranu. Do jednej z planétok narazí vesmírna loď a americký úrad bude sledovať, ako to zmení jej dráhu. Tento test by mal ukázať, či to je efektívny spôsob, ako teleso odkloniť z jeho dráhy.

Včely sa upozorňujú na nebezpečenstvo. Vedci teraz odhalili zvuk, ktorým včely upozorňujú ostatných jedincov na útok sršňov. Zároveň je to signál, ktorým sa úľ koordinuje pri spoločnej obrane pred týmito predátormi.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Ľúbia predovšetkým sami seba. Narcizmus je síce porucha, no zdá sa, že v prípade kariéry môže ľuďom aj pomáhať. Zdá sa totiž, že v práci postupujú rýchlejšie, než ostatní. No ich taktiku by mohol využiť každý...

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, čo spôsobuje narcizmus v práci, zistíme, ako státie na jednej nohe môže zlepšovať zdravie a dozvieme, sa že látky v zelenom čaji fungujú úplne inak, ako sme sa domnievali.

Zvláštny tvar stredu galaxie Andromeda môže vysvetľovať akési gravitačné nakopnutie. Takýto dôsledok stretu dvoch galaxií a ich supermasívnych čiernych dier môže vysvetľovať, prečo majú zhluky hviezd v centre Andromedy nepravidelné obežné dráhy.

Vedci vytvorili chemickú reakciu, ktorá môže urýchliť objavenie nových liekov. Pri liečivách je totiž kľúčová ich metabolická stabilita. Teraz sa podarilo vedcom dosiahnuť stabilnejšiu reakciu s väzbou uhlík-uhlík, ktorá nahradí takzvané amidové väzby.

Kamenné planéty v našom galaktickom okolí sú zrejme zvláštnejšie, ako sme sa domnievali. Nový výskum sa pozrel na hviezdnu kontamináciu bielych trpaslíkov, ktoré nesú stopy po planétach, ktoré zhltli. Ukázalo sa, že ich exoplanéty kedysi mali pestrejšie zloženie, než vnútorné planéty v našej slnečnej sústave.

Menší teleskop na obežnej dráhe Saturna by mohol vesmír skúmať lepšie, než veľké ďalekohľady neďaleko Zeme. Tvrdí to astronóm Michael Zemcov, ktorý vyrátal, že na špičkovú astronómiu tam stačilo aj malé niekoľkokilogramové zariadenie. To by k Saturnu mohla odniesť prakticky akákoľvek misia, ktorá tým smerom poletí.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Mal to byť zázračný liek proti covidu, mal zachraňovať ľudské životy, malo to byť tajomstvo tých, ktorí nie sú ovce a vidia za oponu.

Akurát že ivermektín proti covidu nefunguje a kľúčovú štúdiu, ktorá to mala dokazovať, sfalšovali. Teraz však ivermektín na Slovensku riadne schválili... lenže, nuž, funguje, ak máte v tele tropických parazitov.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, na čo vlastne ŠUKL schválil na Slovensku ivermektín, zistíme, že vedci možno objavili prvú planétu v inej galaxii a pozrieme sa, ako sa môže naša planéta prevrátiť.

Krátke správy z vedy:

Nový výskum potvrdil, že krvné zrazeniny sa pri covide môžu objaviť aj v prípadoch so stredne závažným priebehom. Vysoké riziko mali pacienti, u ktorých zaznamenali zvýšené hladiny proteínu D-dimér. Tiež ale ukázal, že u pacientov zaberá heparín, ktorý u pacientov znižuje riziko problémov a smrti.

Občianska vojna v Mozambiku má nečakaný dôsledok. Slonie samice slona afrického v oblasti strácajú kly, keďže ozbrojené jednotky slony zabíjali a kly predávali. Dôvodom je podľa vedcov rozširovanie sa genetickej mutácie, ktorá zároveň spôsobuje úmrtia sloních samcov.

Kolízie neutrónových hviezd sú akousi zlatou baňou. To nie je metafora, vedci si dlho lámali hlavu, ako vo vesmíre vznikajú prvky ťažšie ako železo. Zdá sa, že tieto prvky vznikajú pri kolízii dvoch neutrónových hviezd, v menšej miere potom pri strete neutrónovej hviezdy a čiernej diery.

Vedci vytvorili kávu v laboratórnych podmienkach. Káva sa v tomto prípade nezískava zo zŕn, ale rovno z bunkových kultúr v kontrolovanom prostredí. Po pražení sa výsledný prášok dá používať rovnako ako klasická káva, avšak nesprevádza ju environmentálna záťaž kávových plantáží.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Občas sa na úplnom začiatku ukrývajú fakty. Zdá sa, že to môže platiť aj o biblickom príbehu o Sodome a Gomore. Inšpiráciou totiž mohol byť zánik starovekého mesta na brehu rieku Jordán, nad ktorým možno vybuchlo vesmírne teleso.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom obzrieme za biblickým príbehom Sodomy a Gomory, zistíme, aký obväz na popáleniny vyvinul českí vedci a vydáme sa za zvláštnym signálom z jadra našej galaxie.

Fyzici hovoria o ďalších stopách novej fyziky. Nové výsledky z detektora LHCb v CERNe ukazujú fenomén, ktorý sa nedá vysvetliť štandardným modelom. Kvark b sa totiž rozpadá iným pomerom, ako predpovedá táto teória.

Smerom dovnútra slnečnej sústavy letí kométa, zrejme najväčšia, akú sme kedy objavili. Astronómovia odhadujú, že teleso môže mať až 200 kilometrov a pochádza z Oortovho mraku. Dobrou správou je, že sa k Zemi nedostane bližšie ako na vzdialenosť Saturna.

Ak raz objavíme mimozemskú inteligenciu, zrejme bude umelá. Myslí si to britský astrofyzik Martin Rees, ktorý argumentuje, že umelá inteligencia je prirodzeným vývojovým krokom inteligencie. Dodáva, že asi nebudeme mať to šťastie, že zachytíme mimozemskú inteligenciu v tom krátkom okamihu, keď mala biologické telá.

Transplantácie zvieracích orgánov ľuďom sa zase o kúsok priblížili. Lekári dočasne pripojili obličku z prasaťa pacientovi a sledovali, ako začala fungovať. Oblička pochádzala z geneticky upraveného zvieraťa, aby telo človeka orgán okamžite neodmietlo.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Už samotný vysoký krvný tlak nie je príliš príjemný a človek sa s ním musí naučiť žiť a trebárs brať lieky. No zdá sa, že rizikový krvný tlak je dokonca aj taký, ktorý normálne považujeme za bežný. Aj ten totiž môže viesť rýchlejšiemu starnutiu mozgu.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na to, že aj 120 na 80 môže byť problémom, zistíme, čo o Mesiaci prezradili čínske vzorky a pozrieme sa na poškodenie mozgu, ktoré môže spôsobovať pobyt vo vesmíre.

Z jadra našej galaxie prichádzajú zvláštne rádiové signály. V tomto okamihu ich pôvod astronómovia nevedia vysvetliť, čo môže znamenať objav novej triedy hviezdnych objektov. Najväčšou zvláštnosťou týchto rádiových vĺn je ich polarizácia, zároveň sa výrazne mení jasnosť signálu, ktorý sa akoby náhodne zapína a vypína.

Fyzici tvrdia, že vykonali dosiaľ najprecíznejšie meranie dĺžky existencie neutrónu. Predchádzajúce meranie medzinárodný tím zlepšil o dva rády, s možnou nepresnosťou menšou ako desatina percenta. Cieľom vedcov bolo zistiť, ako dlho dokáže existovať voľný neutrón mimo atómového jadra, čo je dôležité pre pochopenie podmienok v mladučkom vesmíre.

Gorily nielenže dokážu rozlišovať ľudské hlasy. Nový výskum ukazuje, že tieto primáty rozoznávajú blízke ľudské hlasy aj na základe toho, aký majú k dotyčnému človeku vzťah. Gorily napríklad reagujú negatívne na neznáme hlasy či hlasy tých, s ktorými mali zlé skúsenosti.

Vedci objavili receptor, ktorý je zodpovedný za naše príjemné pocity pri vôni karamelu. Tento takzvaný karamelový čuchový receptor bol pritom dlho tajomstvom. Ukázalo sa, že to je špecifický čuchový receptor nazývaný OR5M3.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Mohol by to byť veľký prelom. Farmaceuti vytvorili tabletku, ktorá – teda aspoň prvých výsledkov – výrazne pomáha proti ťažkému priebehu covidu.  Skrátka, žiadne pochybné nezmysly, konečne liek, ktoré podľa prvých testov funguje.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, či a ako funguje na covid molnupiravir, vyberieme sa za tajomstvami dávnej ríše Mayov a zistíme, či astronómovia naozaj objavili záhadný záblesk z diaľav kozmu.

Dva vedecké tímy naznačujú, že vo viacerých prípadoch môže nákaza novým koronavírusom viesť k cukrovke. Vírus totiž dokáže napádať kľúčové bunky pankreasu, ktoré produkujú inzulín. Nie je zatiaľ jasné, či takto spôsobená cukrovka zostáva trvalou, alebo či je to dočasný stav.

Vtáky sa zrejme dokážu naučiť, ktorým rastlinám sa majú vyhnúť. Dôvodom je totiž nebezpečný hmyz, ktorý je pre ne jedovatý. Vedci teraz ukázali, že vtáky sú nielen schopné zistiť, ktorému hmyzu sa vyhnúť, ale aj kde zvyčajne žije.

Očkovanie proti covidu v tehotenstve ochráni ženu aj dieťa. Podľa novej štúdie totiž matky prenášajú na svoje deti vysoké hladiny protilátok. Ukázali to merania hladiny protilátok v pupočníkovej krvi u tridsiatich šiestich tehotných žien.

Simulácie naznačujú, že za Neptúnom sa naozaj môže nachádzať planéta veľká ako Zem či Mars. Na takúto vzdialenú orbitu by teleso v mladých časoch našej slnečnej sústavy dokázali vystreliť plynní obri. O Deviatej planéte sa pritom špekuluje dlhšie, dôkaz jej existencie však stále nemáme.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Tam vonku všetko so všetkým súvisí. To asi nie je nejaké objavné zistenie, príroda a prírodné javy sú previazané a ak trochu pohnete jedným parametrom, dôsledky sa ukážu aj inde. No a teraz sa zdá, že atmosférické prúdenie, ktoré ovplyvňuje počasie v celej Európe, sa môže vďaka klimatickej zmene posunúť, čo bude mať dôsledky na životy nás všetkých.

Tento týždeň sa v podcasze ZOOM pozrieme na severné atlantické dýzové prúdenie, preskúmame ďalší výskum, ktorý spochybňuje únik covidu z laboratória a dozvieme sa, či zmena klímy naozaj trápi viac mladých ako starších ľudí.

Zdá sa, že vnútorné planéty v našej slnečnej sústave vznikli vďaka kolíziám. Nové simulácie naznačujú, že Zem či Venuša vo svojej ranej mladosti zažívali opakované zrážky. Znamenalo by to, že podmienky v rodiacej sa slnečnej sústave boli chaotickejšie, ako sme sa dosiaľ domnievali.

Klimatológovia sa pozreli, čo s našou planétou urobí klimatická zmena do roku 2500. Dosiaľ sa totiž vedci zaoberali najmä otázkou, kam smerujeme do konca tohto storočia. Modely ukázali, že pri priemernom a najhoršom scenári otepľovania sa do polovice tisícročia naša planéta stane prakticky neobývateľnou pre ľudský druh.

Umelá inteligencia by nám mohla pomôcť predpovedať, aký ďalší vírus by mohol zo zvierat preskočiť na ľudí. Strojové učenie by nám mohlo pomôcť pozrieť sa na vírusové genómy a určiť, ktoré sú rizikové i pravdepodobnosť, s akou môžu infikovať ľudí. To by nám pomohlo pripraviť sa na budúce pandémie.

Deti nerozumejú, že iní ľudia môžu mať nepravdivé a falošné presvedčenia. Nový experiment ukázal, že konceptu falošných predstáv porozumejú až vo veku šiestich či siedmich rokov. Dosiaľ si vedci mysleli, že tomu rozumejú už štvorročné deti, čo môže mať dôsledky na predškolskú i školskú výchovu.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Najskôr sa zasmejete, potom sa zamyslíte a zistíte, že vlastne majú dokonalý zmysel. Také sú výskumy, ktoré každý rok oceňujú dnes už aj prestížnou satirickou Ig Nobelovou cenou. A stalo sa tak aj tento rok: ocenenia si odniesli na prvý pohľad bizarné výskumy, ktoré vlastne vôbec bizarné nie sú. Tak sa na ne teraz pozrieme.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vrátime k tohtoročným laureátom Ig Nobelových cien, pokúsime sa zistiť, prečo je nad Antarktídou znovu rekordná ozónová diera, a zistíme, ako a prečo sú nebezpečné supervulkány.

Hmyz dokáže používať slnko a svoje vnútorné hodiny k tomu, aby určoval smer. Drobné opeľovače z čeľade Syrphidae pripomínajúce osy či včely vďaka tomu dokážu migrovať na rozsiahle vzdialenosti.

Obývateľnosť Marsu obmedzuje jeho veľkosť. Nový výskum totiž naznačuje, že dôvod, prečo si červená planéta neudržala oceány, je skrátka ten, že je príliš malá. Nestačí tak, že sa planéta nachádza v obývateľnej zóne.

Detské neznášanie brokolice a karfiolu môžu spôsobovať mikróby. Vedci ukázali, že za nechuťou k tejto zelenine môže byť ústny mikrobióm, ktorý deti zdieľajú so svojimi rodičmi. Kým deti reagujú odmietaním, dospelí si časom na chuť dokážu zvyknúť.

Rozsiahle tohtoročné požiare vyprodukovali rekordné emisie oxidu uhličitého. Globálne horiace lesy dostali do atmosféry dve a pol miliardy ton CO2, naznačujú dáta. To je zhruba toľko, ako celoročné emisie Indie.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Všetci by sme chceli instantný recept na zdravie. Ideálne dokonca v tabletke, bez práce, jednoducho, stačí čosi zhltnúť a budeme sa cítiť zdravo a dobre. Lenže, tak to skrátka nefunguje a kopu toho, čo si myslíme o vitamínových a výživových doplnkoch, sú mýty. Na niektoré sa preto pozrieme.

Tento týždeň v podcaste Zoom vyvrátime niektoré mýty o zdraví a vitamínoch, zistíme, prečo je pre nás prospešná quinoa a dozvieme sa čosi aj o novom výskume, ktorý naznačuje, že nový koronavírus mohol na človeka preskočiť aspoň dvakrát.

Vedci naznačujú, že možno narazili na stopy tmavej energie. Niektoré zvláštne výsledky z časticového experimentu XENON1T by mohla vysvetľovať práve tmavá energia, aj keď mal detektor pôvodne hľadať tmavú hmotu. Zdrojom by mohli byť častice tmavej energie vznikajúce v silnom magnetickom poli Slnka.

Ozónová diera nad Antarktídou je väčšia, než bývalo bežné. Ozónová diera sa v oblasti objavuje každú miestnu jar, no tento rok je obrovská: v skutočnosti väčšia ako celý kontinent. Vedci sú teraz zvedaví, ako dlho vydrží.

Kozmické žiarenie dokáže postupne rozložiť medzihviezdne objekty, okrem tých najväčších. Takáto erózia obmedzuje životnosť telies, ktoré môžu prežiť oveľa kratšie, než sme sa pôvodne domnievali. Tiež by to znamenalo, že telesá ako Oumuamua boli pôvodne väčšie, keď svoju medzihviezdnu púť iba začínali.

Nízke hladiny kyslíka v moriach spôsobujú, že sa ryby presúvajú do plytších vôd. Znižovanie koncentrácií kyslíka pritom spôsobuje napríklad znečistenie či klimatická zmena. Nové zistenia majú vplyv nielen na rybársky priemysel, ale aj na premýšľanie nad morskými rezerváciami.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Sú to len samé zlé správy. A bohužiaľ, asi ich bude iba pribúdať: zdá sa totiž, že už aj oteplenie o jeden a pol stupňa bude mať vážne dôsledky na naše zdravie. Myslia si to aspoň stovky vedcov.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme stopy dosiaľ neznámeho objektu, na ktorý astronómovia narazili v našej galaxii, dozvieme sa, čo s našim zdravím urobí oteplenie a pozrieme sa na pohyby, ktoré iritujú ostatných.

Vedci opísali, ako rastliny reagujú na hrozby a naštartujú obranu aj v dosiaľ nezasiahnutých častiach. Kľúčom je istý proteín MSL10, jeho úlohu teraz vysvetľuje nová štúdia. Vedci si myslia, že po pochopení tohto obranného mechanizmu by mohli pomôcť rastlinám rýchlejšie rozoznať hrozby, aby sa voči ním mohli brániť.

Rúška chránia pred covidom. Ukázala to rozsiahla štúdia z Bangladéšu, ktorá podporuje zistenia množstva predchádzajúcich výskumov. Štúdia pritom zahŕňala 350-tisíc ľudí, vrátane kontrolnej skupiny a náhodného rozdelenia. Výsledkom je, že chirurgické rúška chránia, ale látkové rúška nie.

Ťažšie hviezdy nemusia explodovať ako supernovy, môžu rovno implodovať do čiernej diery. Nové modely naznačujú, že ak majú hviezdy viac než 40- až 50-násobok hmoty Slnka, sú natoľko masívne, že pravdepodobne skolabujú priamo do čiernej diery - bez toho, aby explodovali. Extrémne hviezdy s viac ako 150 hmotami Slnka však už vybuchnú ako hypernovy.

Vedci vytvorili umelé bunky, ktoré napodobňujú živé. Tieto bunky pripomínajúce štruktúry dokážu prehltnúť, sprocesovať a vyvrhnúť materiál, čím napodobňujú metabolizmus. Štruktúry by mohli pomáhať pri doručovaní liečiv či pri ochrane životného prostredia.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Takých návodov je plný internet a potácajú sa niekde medzi úplným šarlatánstvom a komerčným podvodom. Ale na návod na dobrý život sa občas pozrú aj vedci.

A ako to už s vedcami býva, aj na jednoduché otázky dávajú zložité odpovede: napríklad, že dobrý život by mal byť nielen šťastný, ale aj naplnený a duševne bohatý.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na dobrý život, ktorý nemusí byť nevyhnutne iba príjemným, zistíme, prečo tardigrady kráčajú aj keď nemusia a dozvieme sa, čo všetko dokáže kel.

V ľudskom genóme máme regióny, ktoré sa líšia od ostatných cicavcov. Nová štúdia naznačuje, že aspoň polovica z tisícok takýchto oblastí má úlohu vo vývoji našich mozgov. Patria tam pritom najrýchlejšie sa vyvíjajúce gény.

Čína by chcela postaviť vesmírnu loď, ktorá bude dlhá kilometer. Je to jeden z ambicióznych cieľov, ktorý by krajina mohla plánovať na najbližšie päťročnice. Zatiaľ je to ale len návrh, ktorý zvažujú lídri krajiny.

Ak sociálne izolujete myši a potom ich pustíte medzi ich druhov, budú hlučnejšie. Experiment ukázal, že samičky po takomto období osamelosti vykazovali silné nutkanie sa socializovať. Vedci chcú takto pochopiť, ako naše mozgy reagujú na izoláciu.

Až tretine divorastúcich druhov stromov hrozí vyhynutie. Naznačuje to nová správa, ktorá hovorí o kolapse ekosystémov zapríčinenom klimatickou zmenou a nadmerným intenzívnym využívaním pôdy na poľnohospodárstvo a chov dobytka.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Zdá sa, že sú plne zaočkovaní a aj tak končia v nemocnici. Nielen konšpikruhy ukazujú na Izrael a čo sa tam údajne odohráva. Akurát, pandemická situácia v Izraeli ukazuje niečo iné: vakcíny naozaj fungujú, zároveň je však delta oveľa nebezpečnejšia a protilátky po očkovaní zrejme časom ustupujú.

Tento týždeň sa pozrieme na to, čo koronavírus naozaj spôsobuje v Izraeli, dozvieme sa, čo majú spoločné obezita matiek a rakovina hrubého čreva a zistíme, čo znamená plné schválenie vakcíny Pfizer v Spojených štátoch.

KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY:

Výskumníci tvrdia, že sa im podarilo dosiahnuť míľnik vo fúzii, výsledkom čo bolo veľké množstvo energie. Ak by sa nám takáto fúzia podarilo, bol by to skvelý zdroj čistej energie.

Vedci potvrdili, že stradivárky mali svoje tajomstvo a týmto tajomstvom boli chemikálie, ktoré nástrojom dávali unikátny zvuk. Niektoré z týchto chemikálii dokonca výskumníci identifikovali vôbec po prvý raz.

Saturn vytvára vo svojich prstencov vlastné vlny. Dôvodom sú záchvevy planéty, ktoré vychádzajú z oscilácii v jadre planéty. Vedci by tak mohli vďaka zvlneniam v prstencoch skúmať jadro samotného plynného giganta.

Ak chceme zastaviť budúcu pandémiu, musíme investovať viac do prírody. Medzinárodný tím výskumníkov v novej správe tvrdí, že ak chceme zabrániť budúcej pandémii, musíme najskôr prekaziť prenos patogénov zo zvierat na človeka.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Máme extrémne málo času. Unikla totiž ďalšia klimatická správa, ktorú mali publikovať až na budúci rok. A tá tvrdí, že ak vrchol vypúšťaných emisií skleníkových plynov nedosiahneme do roku 2025, čakajú nás najhoršie scenáre vývoja.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na ďalšiu uniknutú správu o stave našej planéty, zistíme, ako doplniť živiny a kedy i či orechy treba pred konzumáciou namáčať, alebo nie.

KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY:

Výskumníci tvrdia, že sa im podarilo dosiahnuť míľnik vo fúzii, výsledkom čo bolo veľké množstvo energie. Ak by sa nám takáto fúzia podarilo, bol by to skvelý zdroj čistej energie.

Vedci potvrdili, že stradivárky mali svoje tajomstvo a týmto tajomstvom boli chemikálie, ktoré nástrojom dávali unikátny zvuk. Niektoré z týchto chemikálii dokonca výskumníci identifikovali vôbec po prvý raz.

Saturn vytvára vo svojich prstencov vlastné vlny. Dôvodom sú záchvevy planéty, ktoré vychádzajú z oscilácii v jadre planéty. Vedci by tak mohli vďaka zvlneniam v prstencoch skúmať jadro samotného plynného giganta.

Ak chceme zastaviť budúcu pandémiu, musíme investovať viac do prírody. Medzinárodný tím výskumníkov v novej správe tvrdí, že ak chceme zabrániť budúcej pandémii, musíme najskôr prekaziť prenos patogénov zo zvierat na človeka.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Naša planéta sa mení, mení sa k horšiemu a mení sa rýchlejšie, než sme sa domnievali. To už nehovoria len správy vedcov, pripomína nám to svet, ktorý každý deň zažívame. Teraz však výskumníci zistili, že problémy má aj oceánske prúdenie, ktoré vplýva na počasie v Európe. A môže sa blížiť ku kolapsu.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na stav našej planéty, zistíme, ako správna strava môže chrániť pred infarktom a mŕtvicou a dozvieme sa čosi o starobybalónskej geometrii.

Vysádzanie stromov môže ochladiť planétu viac, než sa pôvodne predpokladalo. Nový výskum naznačuje, že predchádzajúce štúdie prehliadali vplyv oblakov zdržiavajúcich sa nad lesmi, takže zalesňovanie môže byť efektívnejšie pri ochladzovaní Zeme, ako sa predtým myslelo.

Mačky dávajú prednosť jedlu zdarma pred jedlom, ktoré by si museli zaslúžiť. Ak by mali mačky dostať jedlo len tak alebo vykonať nejakú úlohu, aby ho získali, vyberú si jedlo zdarma. Pritom väčšina zvierat preferuje jedlo za nejakú činnosť.

Vedci po prvý raz detailne zachytili najskorší moment výbuchu supernovy. Supernova SN 2017jgh sa nachádza zhruba miliardu svetelných rokov ďaleko od Zeme a jej explóziu zachytil vesmírny teleskop Kepler ešte v roku 2017.

Vedci narazili na nové dôkazy o relatívne nedávnom vulkanizme na Venuši. Ukázali to nové modely a dáta vychádzajúce ešte z informácií získaných kozmickou sondou Magellan. Otázkou ale je, či na Venuši je vulkanizmus stále, alebo bol pred desiatkami miliónov rokov.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Trochu sme sa tešili. Vraj pod povrchom Marsu sa môže nachádzať jazero, a to dokonca s vodou v kvapalnom skupenstve. Vedci však teraz nadšenie schladili, to vlastne doslovne: zdá sa totiž, že radarové signály vie vysvetliť aj čosi iné. Napríklad namiesto vody zmrznuté ílové minerály.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako to je s podzemným jazerom na Marse, dozvieme sa, ako si nájsť správnu polohu pri spánku a pozrieme sa, ako funguje náš vnútorný hlas.

Krátke správy z vedy:

Egypt môže zasiahnuť extrémny nedostatok vody, a to už v tomto desaťročí. Naznačujte to nový výskum, ktorý sa pozrel na vývoj egyptskej ekonomiky a populácie, a tiež na vývoj v povodí Nílu.

Nárast množstva kyslíka na mladej Zemi možno súvisel so spomaľovaním rotácie našej planéty. Čoraz dlhšie dni pomohli siniciam produkovať viac kyslíka, čím sa ho na Zemi začalo vyskytovať viac.

Nadmerný lov a ďalšie ľudské činnosti vážne poškodzujú morské ekosystémy, a to dokonca aj v chránených oblastiach. Najviac sú zasiahnuté okraje takýchto chránených oblastí, kde sa populácia rýb znižuje aj o 60 percent.

Lunárny modul, v ktorom sa Neil Armstrong a Buzz Aldrin vzniesli z povrchu Mesiaca, zrejme stále krúži na obežnej dráhe našej prirodzenej družice. NASA pritom predpokladala, že modul narazí do Mesiaca.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Pochybnosti sa objavovali už od začiatku. Predsa len, koronavírus je, no, ehm, vírus, a s liekmi na vírusy, špeciálne tými zázračnými, je to dosť zložité.

Ale vraj ivermektín, to je taký malý zázrak. Akurát teda, že nie je, štúdiu o jeho účinnosti stiahli, pretože zrejme bola sfalšovaná.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako to naozaj je s účinnosťou ivermektínu, pozrieme sa do vnútra Marsu na jeho jadro a dozvieme sa, čo nám hrozí pri nadmernom pití kávy.

Krátke správy z vedy:

Americké úrady sprísnili svoju definíciu označenia astronaut, Jeff Bezos a Richard Branson sa tak za skutočných astronautov považovať nemôžu. Nové pravidlá hovoria, že adepti musia byť súčasťou letovej posádky a prispievať k bezpečnosti vesmírnych letov.

Vesmírnu misiu k mesiacu Jupitera zrejme zabezpečí spoločnosť SpaceX. NASA hovorí, že kontrakt má hodnotu 178 miliónov dolárov a misia Europa Clipper by mala odštartovať v októbri v roku 2024.

Množstvo plastu v našom potravinovom reťazci pravdepodobne podceňujeme. Vedci sa, navyše, domnievajú, že takéto mikroplasty môžu byť nosičom potenciálne nebezpečných baktérií ako E.coli.

Filipíny sa stali prvou krajinou na svete, ktorá schválila komerčné pestovanie takzvanej zlatej ryže. Táto geneticky upravená ryža obsahuje betakarotén a má pomôcť krajine zachraňovať životy a v boji s detskou slepotou.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

O živote vieme stále relatívne málo. Jednak, nevieme sa dohodnúť, čo to život vlastne je, a ešte aj s tou inteligenciou či rozhodovaním sa je to podľa všetkého zložitejšie. Vedci, napríklad, teraz objavili istý druh slizu, ktorý aj keď nemá mozog, robí premyslené rozhodnutia.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do sveta jednobunkovcov, ako by sa dala spomaliť Parkinsonova choroba a zistíme, prečo niektorých ľudí privádza prežúvanie a mľaskanie do šialenstva.

Krátke správy z vedy

Zdravotné dopady lockdownov nie sú horšie, ako keď v regióne prepukne epidémia covidu. Nový výskum sa pozrel na následky protipandemických opatrení a porovnal ich s dôsledkami nákazy. Aj keď lockdowny so sebou prinášajú negatívne dopady na naše zdravie, nie sú horšie ako koronavírus.

Dáta zo satelitov naznačujú, že mraky by mohli urýchľovať globálne otepľovanie. Výpočty tiež ukazujú, že ak oteplenie planéty bude zrejme vyššie, prinajmenšom o stupeň v priemere.

Paradajky vysielajú akési elektrické varovanie zvyšku rastliny, čím ju upozorňujú na útok hmyzu. Môžu tak napríklad zdieľať informácie o príchode húseníc a pripraviť na ne zvyšok rastliny.

Káva vám nemusí zvyšovať pulz, dokonca môže vaše srdce upokojiť. Nový výskum naznačuje, že kofeín nezvyšuje riziko u ľudí s arytmiami, naopak, každá šálka kávy podľa vedcov znižovala riziko arytmie o tri percentá v priemere.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Bude teplo. Teda, ono už teplo je... veď vidíte to leto plné rekordov. No bude oveľa horšie. Unikla totiž pripravovaná klimatická správa Medzivládneho panelu na zmenu klímy a táto správa hovorí o katastrofickom svete, ktorý nás nielen čaká, v skutočnosti sa doň rútime rýchlejšie, než vedci pôvodne predpokladali.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na klimatickú budúcnosť našej planéty, vyberieme sa za potopeným superkontinentom Islandiou a zistíme, čo spraví s ľuďmi štvordňový pracovný týždeň.

KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY:

Päťtisíc rokov pred našim letopočtom nastala extrémne udalosť. Letokruhy stromov ukázali, že niekedy v roku 5411 pred našim letopočtom zasiahol našu planétu silný prúd nabitých častíc z nášho Slnka. Zrejme sa vtedy na našej hviezde odohrala silná explózia.

Potkany vedia pomáhať a to špeciálne iným hlodavcom, ktoré považujú za blízke. Vedci teraz určili oblasti v ich mozgoch, ktoré v časoch krízy preferujú blízkych jedincov. Podobne to môže fungovať aj u človeka.

Výskumníci vytvorili oblečenie, ktoré by mohlo chrániť pred bodnutím komárov. Experimenty s moskytmi prenášajúcimi napríklad ziku či dengue ukázali, že cez takúto látku nedokážu bodnúť.

Novoobjavené exoplanéty by mohli vedcom ukázať, ako sa vyvíjala naša vlastná Zem a ako vyzerala, keď bola ešte relatívne mladá. Tieto exoplanéty sa nachádzajú asi 130 svetelných rokov ďaleko v dvoch sústavách a zrejme vznikli niekedy pred 200 miliónmi rokov.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Už sme si chvíľu mysleli,, že vybuchne a naša generácia zažije supernovu v našej vlastnej galaxii. Hviezde Betelgeuze totiž začala zvláštne zhasínať a vedci sa domnievali, že nás možno čaká jej výbušné finále. Akurát, že to je všetko inak.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do vesmíru za umierajúcou hviezdou, zistíme, ako môže káva chrániť našu pečeň i ako sa vedci pomýlili a namiesto najmenšieho dinosaura našli jaštericu.

KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY:

Astronómovia objavili vesmírne teleso, ktorého obežná dráha okolo Slnka siaha až do Oortovho mraku. Jeho dráha je však zvláštne kolmá na našu planetárnu rovinu ekliptiky, momentálne sa približuje a v najbližšom bode bude teleso vzdialené asi ako Saturn.

Mungovia vyriešili v prírode problém s rovnosťou. Pri tejto čeľadi príbuznej cibetkám či mačkám je dôvodom, že rodičia netušia, ktoré mláďatá sú ich vlastné. Samice rodia prakticky naraz a následne sa spoločne starajú o mláďatá.

Spevavé vtáky a ľudia zdieľajú rovnaké vzorce reči. Výskum teraz ukázal, že mnohé druhy nasledujú vzory jednotlivých fráz pri svojom speve, ktoré sú totožné so vzormi, ktoré používajú ľudia pri reči.

Nová štúdia hovorí, že v šíreniu vírusov ako je koronavírus, špeciálne v prostredí s množstvom ľudí, napomáhajú aj peľové zrnká. Vedci modelovali peľ z vŕby a jeho šírenie a ukázalo sa, že zrnká napomáhajú prenosu vírusových čiastočiek.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Sú to komáre, nik ich nemá rád... no veď to poznáte. Problémom však je, že komáre a moskyty šíria ochorenia, a to nielen v ďalekých končinách sveta, rizikové druhy sa čoraz viac tlačia aj k nám. Vedci ale teraz predstavili spôsob, ako by komáre mohli prestať šíriť napríklad horúčku dengue.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako bojovať s komármi a šírením chorôb, pozrieme sa, ako by mohli súvisieť spánok a depresia a tiež sa dozvieme, ako ochrániť spermie vo vesmíre.

KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY:

Českí vedci objavili proteín, ktorý môže pomôcť pri liečbe rakovinových nádorov. Proteín FAM110A je dôležitý pri bunkovom delení a v budúcnosti by ho mohli využiť pri kontrole bunkového delenia v rámci protinádorovej liečby.

Astronómovia vôbec po prvý raz zmapovali heliosféru našej slnečnej sústavy. Využili pri tom nové dáta zo satelitu IBEX, ktorý zachytával častice prichádzajúce z hranice medzi našim solárnym systémom a medzihviezdnym priestorom.

V USA schválili nový liek, má spomaľovať Alzheimerovu chorobu. Liek síce nedokáže Alzheimerovú chorobu zvrátiť ani vyliečiť, monoklonálna protilátka s názvom aducanumab, ktorú liek obsahuje, však spomaľuje priebeh ochorenia. Lieky, ktoré boli doteraz dostupné, len dočasne zmierňovali príznaky choroby.

Rotácia našej galaktickej priečky, ktorú tvoria miliardy a miliardy hviezd, sa zrejme za existenciu Mliečnej cesty spomalila. Nová štúdia ukazuje, že možno až o štvrtinu. Dôvodom má byť tmavá hmota.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Naša planéta sa mení. Dobre, táto správa je banalita, no banalitou nie je zisťovať, ako sa vlastne menila. Napríklad, na území dnešného Slovenska bolo kedysi more aj obrovské jazero. Síce zmizlo, no nie všade a jeho pozostatky vieme pozorovať aj dnes.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme na výlet do minulosti nášho regiónu, pozrieme sa, ako v prírode funguje incest a zistíme, aké je tajomstvo dlhého zdravia bolívijských domorodých kmeňov.

KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY:

Medzinárodný vedecký tím oznámil, že dokončil úplné sekvenovanie ľudského genómu - a to aj vrátane častí, ktoré sa dosiaľ nepodarilo sekvenovať. Pomohli nové technológie. Genetici teraz už hovoria o začiatku ovej éry, v ktorej bude dostupná každá oblasť ľudského genómu.

Vedci predĺžili myšiam život, a to dokonca metódou, ktorá by mohla zabrať aj u ľudí. Hlodavce prežívali zhruba o tridsať percent dlhšie, kľúčom bolo posilnenie proteínu sirtuínu , ktorého prítomnosť v organizme s narastajúcim vekom ubúda.

Výskum naznačuje, že jestvuje spojitosť medzi demenciou a znečistením vzduchu. Za nárastom kognitívnych problémov v posledných dvoch desaťročiach podľa vedcov nie je len starnutie obyvateľstva a predlžovanie života, ale aj znečistenie prostredia či alkohol.

Holuby sa dokážu správať nezištne, ak sú ohrozované predátorom. Sledovanie holubov ukázalo, že namiesto toho, aby sa v kŕdli snažili zaujať najbezpečnejšiu pozíciu, chovajú sa skôr tak, aby mal útočník problém vybrať si jedinú obeť.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Tomáš Prokopčák odpovedá na otázky 11-ročnej Lanky o vesmíre (ZOOM špeciál)

Špeciálne vydanie podcastu Zoom o Medzinárodnej vesmírnej stanici, ktoré je súčasťou školského projektu na popularizovanie vedy.

Tomáš Prokopčák odpovedá, moderátorkou je jedenásťročná Lanka Znášiková.

Všetky diely podcastu ZOOM nájdete tu: https://tech.sme.sk/t/4688/zoom-tyzdenny-vedecky-podcast

Vypočujte si aj ďalšie podcasty z dielne denníka SME: https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html

Ak chcete podcast podporiť, kúpte si online predplatné denníka SME: http://sme.sk/podcast

#zoom #vesmir #veda

Všetci spíme. To nie je žiadne prekvapivé zistenie: prekvapivé možno ale pre vás bude, že my dodnes poriadne nevieme, prečo vlastne spíme. A prečo sa vyvinulo takéto správanie, ktoré vlastne nedáva poriadny zmysel. No teraz sa zdá, že spánok je starší ako mozog.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na fungovanie spánku, dozvieme sa niečo o dávnej vojne v povodí Nílu a zistíme, na čo všetko je nám dobrá hudba.

Krátke správy z vedy:

Naša slnečná sústava nemusí byť vôbec výnimočná. Prvé výsledky dlhodobého pozorovanie exoplanetárnych systémov okolo viac ako sedemsto hviezd napríklad naznačujú, že veľké planéty sa zvyknú nachádzať zhruba v takej vzdialenosti od hviezd, ako Jupiter a Saturn.

Čína by chcela vyslať trojicu taikonautov na svoju novú vesmírnu stanicu už v júni. Ich misia potrvá tri mesiace, vykonávať budú aj vedecké experimenty a vyberú sa na prechádzku do otvoreného kozmu.

Dávna vulkanická erupcia zničila ozónovú vrstvu našej planéty. Výbuch supervulkánu Toba mohol tak napomôcť k tomu, že niekedy pred 60- až stotisíc rokmi sa takmer zrútila populácia našich predkov.

Vitamín D zrejme neposkytuje zvýšenú ochranu proti ochoreniu Covid-19. Nový výskum sledoval ľudí s predispozíciou k vyšším hodnotám vitamínu D a nezistil žiadnu koreláciu s nižšou hospitalizáciou. Naznačuje teda, že zvyšovať hladiny vitamínu D nemusí mať priaznivé dopady.

Zdroj zvukov: Youtube/Rousseau

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Je to zvláštne, no stále poriadne nevieme, ako funguje ľudské srdce. Alebo teda presnejšie, stále jestvuje mnoho mechanizmov, ktoré by sme chceli lepšie pochopiť – lenže na to potrebujeme experimenty. No a teraz sa výskumníkom podarilo vytvoriť minisrdcia, ktoré by nám mohli priniesť niektoré odpovede.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na minisrdcia z laboratória, zistíme, ako riasy dokážu čiastočne vrátiť zrak nevidiacim a dozvieme sa, ako by sa alternatívne dal pacientom podávať kyslík.

Pravdepodobnosť oteplenia o 1,5 stupňa do piatich rokov sa zvýšila. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie dnes jestvuje 40-percentná pravdepodobnosť, že oteplenie, ktoré mala planéty dosiahnuť do konca storočia, dosiahne v priebehu najbližších rokov.

Vedci zrejme zistili, čo spôsobuje tajomné otrasy v hlbinách našej planéty. Zemetrasenia v hĺbke až sedemsto kilometrov sú zrejme možné vďaka vode a ďalším kvapalinám, ktorá sa tam môžu nachádzať.

Mestá majú svoju špecifickú mikroflóru. Nový výskum ukazuje, že rôzne mestá majú svoju vlastnú, špecifickú mikrobiálnu stopu. Ukázalo to porovnanie mikróbov z viac ako 60 miest po celom svete.

Astronómovia získali dosiaľ najjasnejší obraz stredu našej vlastnej galaxie. Nové zábery zároveň naznačujú dosiaľ neznáme galaktické mechanizmy v tomto regióne, ktoré vplývajú na pohyb jadra i na celkovú evolúciu Mliečnej cesty.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Najskôr sa mu významní vedci smiali, že ani nerobí vedu, že je s tými svojimi kvázikryštálmi len takým kvázivedcov. Dosmiali sa, keď Dan Schechtman za tento objav dostal Nobelovu cenu. Teraz vedci objavili vzácny kvázikryštál na nečakanom mieste: v materiáli po výbuchu jadrovej bomby.

Tento týždeň sa v podcaste vyberieme do sveta kvázikryštálov, pozrieme sa na vzťah medzi pohybom a sedavým životným štýlom a dozvieme sa, či tardigrady prežili náraz izraelskej sondy do povrchu Mesiaca.

Klimatická zmena môže ovplyvniť aj trosky na obežnej dráhe. Nová štúdia naznačuje, že rastúca hladina oxidu uhličitého v atmosfére znižuje jej hustotu. To môže narušiť prirodzený proces klesania vesmírneho odpadu a jeho následného zhorenia v atmosfére.

Dlhodobý covid trápi aj mladých, lekári dokonca upozorňujú, že môžu mať problémy s cievami i s pamäťou. A to dokonca aj v prípade, že u mladých bol samotný priebeh ochorenia relatívne bezproblémový.

Nový výskum naznačuje, že škody napáchané ľudstvom môže trvať extrémne dlho naprávať. Môže trvať dokonca milióny rokov, kým sa nahradí strata biodiverzity spôsobená za posledné desaťročia.

Vieme, že včely dokážu rozoznať čas vďaka svetlu a ostatným včelám. Teraz vedci zistili, že ich cirkadiánny rytmus dokáže ovplyvňovať aj teplota v úli. Je to odpoveď na otázku, ako sa dokážu riadiť tie včely, ktoré žijú v tme.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Vesmír nie je veľké prázdno. A, vlastne, nie je ani veľkým tichom. Slnečnú sústavu totiž už pred rokmi opustili vesmírny sondy Voyager a prvá z nich teraz v medzihviezdnom priestore narazila na zvláštne vesmírne hučanie.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do priestoru medzi hviezdami, zistíme, prečo sa niektorí ľudia dožívajú aj viac ako sto rokov a dozvieme sa, či človek môže mať naozaj len 150 známych a priateľov.

Krátke správy z vedy:

Sonda OSIRIS-REx sa začala vracať naspäť na Zem, nesie vzorky hornín a prachu z planétky Benu. Sonda strávila v kozme päť rokov a ďalšie dva roky potrvá, kým vzorky dopraví na našu planétu.

Vedci naučili včely odhaliť covid. Holandskí výskumníci ukázali, že by sa čakanie na výsledky dalo takto skrátiť na niekoľko sekúnd. Táto metóda by sa dala využiť najmä v krajinách, kde sú obmedzené podmienky na laboratórne testovanie vzoriek.

Nové zistenia naznačujú, že Mars môže byť stále vulkanicky aktívnym. Vedci totiž narazili na stopy po sopečnej erupcii, ktoré sú staré len 50-tisíc rokov. Ak by, navyše, stúpajúca magma roztopila ľad pri povrchu planéty, mohla by dokonca vytvoriť podmienky vhodné na existenciu primitívneho života.

Vodík nie je najmä vo vode. Na našej planéte je ho zrejme až 70-krát viac v zemskom jadre ako v oceánoch. Naznačujú tú experimenty v laboratóriu, ktoré sa snažili napodobniť podmienky pri vzniku našej planéty.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Špeciálne vydanie podcastu Zoom o Medzinárodnej vesmírnej stanici, ktoré je súčasťou školského projektu na popularizovanie vedy.

Tomáš Prokopčák odpovedá, moderátorkou je jedenásťročná Lanka Znášiková.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Leto by mohlo trvať aj pol roka. No len si to predstavte... a teraz svoju predstavu upravte, pretože to vôbec nie je dobrá správa. Ani pre ľudí a pre prírodu už tým dupľom nie, keďže so sebou táto zmena ponesie mnohé negatívne dôsledky.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo by mohla klimatická zmena spraviť s letami a zimami, dozvieme sa, či konzumácia húb má nejaký vplyv na riziko rakoviny a ukážeme si, či a ako je covid nebezpečný pre malé deti.

KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY:

Astronómovia načúvali nášmu galaktickému jadru, či tam náhodou nenatrafia na stopy mimozemských civilizácií. Na žiadne zaujímavé rádiové signály však projekt Breakthrough Listen nenarazil.

V Spojených arabských emirátoch testujú nový spôsob, ako umelo vyvolať dážď. Drony na oblohe smerujú elektrický výboj k oblakom, čím molekulám vody dávajú podnet na vytváranie kvapiek, ktoré by následne mali spadnúť ako dážď.

Vesmírna sonda Parker narazila na prirodzený rádiový signál v atmosfére Venuše. Merania tiež ukázali, že atmosféra planéty sa mení, a táto zmena súvisí s pravidelným solárnym cyklom.

Väčšie čmeliaky začínajú lietať a pracovať skôr. Nový výskum zistil, že najšikovnejšie a najúspešnejšie jedince opúšťajú hniezda ešte za tmy, pričom tým ako hmyz vidiaci zle v slabom svetlo podstupujú zvýšené riziko.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Vstávate radi skoro ráno? Alebo naopak, radšej chodíte neskoro spávať, najlepšie sa vám premýšľa večer až v noci a celý ten nápad s ranným vstávaním vás privádza k nepríčetnosti? Nuž, ľudia môžu byť ranné vtáčatá i nočné sovy a oboje má svoje výhody aj nevýhody.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo sa spája so skorým ranným vstávaním i ponocovaním, uvidíme, prečo stále nemáme univerzálnu vakcínu proti koronavírusom a dozvieme sa, ako by zloženie vakcín mohlo ovplyvňovať vznik krvných zrazenín.

Krátke správy z vedy

Viac ako 75 % pacientov má po prekonaní ochorenia Covid-19 nejaké následky. Ochorenie môže poškodiť srdcový sval, postihuje cievy, narúša zrážanie krvi a spôsobujú tromboembolizmus. Poškodený môže byť aj centrálny nervový systém, pečeň, pankreas či obličky - nevraviac o depresiách, úzkostiach či posttraumatickej stresovej poruche.

Oblaky mohli kedysi udržať na Marse podmienky vhodné na to, aby na ňom tiekla voda. Nový výskum naznačuje, že, paradoxne, ľadové oblaky mohli udržiavať na červenej planéte akýsi skleníkový efekt, a tým aj Mars dostatočne teplý.

Nová štúdia ukazuje, že aj keď rybám chýbajú niektoré regióny v mozgu spájané u ľudí s bolesťou, neznamená to, že ryby bolesť nepociťujú. Behaviorálne experimenty, napríklad, ukazujú, že vnem bolesti majú.

Tvrdenia o tom, že vlci vytvárajú svorky na čele s alfa párom, môžu byť mýtom. Výskum teraz ukazuje, že príčinou tohto omylu mohol byť fakt, že vedci vlkov v minulosti pozorovali v zajatí a nie v ich prirodzených podmienkach.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Ak raz prídeme o zuby, nuž... prišli sme o zuby. Lenže ono by to tak nemuselo byť vždy. Stačí pochopiť mechanizmus, ako zuby dorastajú, a teda prečo nám vlastne nedorastajú. A zdá sa, že teraz vedci narazili prinajmenšom na stopu.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či môže existovať liek na rast zubov, dozvieme sa, čo majú spoločné liečenie astmy a covidu a uvidíme, ako to dopadne, ak spojíte dokopy bunky človeka a opice.

Výskumníci spojili ťažký priebeh covidu s nedostatkom pohybu. Dosiaľ sa za rizikové faktory označovali najmä vyšší vek a chronické ochorenia, ako sú srdcovo-cievne problémy, cukrovka či obezita. Teraz sa ukazuje, že je ním aj sedavý životný štýl.

NASA si vybrala súkromnú vesmírnu spoločnosť Space X na to, aby dostala astronautov znovu späť na Mesiac. Firma má teraz za úlohu postaviť vesmírnu loď tak, aby na našej prirodzenej družici dokázala pristáť do roku 2024.

Káva má problém. Arabicu, ktorá je medzi kávičkármi najrozšírenejšia, totiž v otepľujúcom sa svete čoraz častejšie napádajú choroby a škodcovia. Celé plantáže prichádzajú o úrodu. Vedci ale teraz objavili takmer sto rokov stratený druh kávy, ktorý by mohol pomôcť. Kávovník stenophylla je voči klimatickej zmene odolnejší a má vyhovujúcu chuť.

Astronómovia objavili obrovskú planétu, ktorá krúži príliš ďaleko okolo svojej hviezdy. Exoplanéta YSES 2B asi šesťkrát väčšia ako Jupiter sa nachádza asi 360 svetlených rokov ďaleko od Zeme a jej hmotnosť i pozícia sú záhadou.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Hovorí sa, že naša minulosť je ako kniha. Problémom tejto knihy ale je, že niektoré jej strany sú dokopy zlepené, niektoré kapitoly úplne chýbajú a ďalšie sa ktosi snažil prepísať.

Egypt to zažil už v starovekej dobe, keď sa Achnaton najskôr pokúsil zmeniť charakter ríše a po jeho smrti sa zase jeho samého pokúsili z dejín vymazať. Vedci však teraz objavili stratené mesto, ktoré bolo v centre tohto diania – a je to možno najväčší egyptologický objav od čias objavu hrobky Tutanchamóna.

Tento týždeň pôjdeme v podcaste Zoom na výlet do starovekého Egypta, zistíme, prečo vakcína AstrZeneca môže v extrémne výnimočných prípadoch spôsobovať krvné zrazeniny a zistíme, čo sa deje vo Fukušime.

Až 97 percent našej planéty sa dotkla činnosť človeka. Nový výskum tvrdí, že len dve až tri percentá povrchu našej planéty môžeme považovať za ekologicky nedotknuté. Vedci pritom predtým odhadovali, že to je 20 až 40 percent.

Nový výskum varuje pred falošnou pozitivitou pri hľadaní života na iných planétach v kozme. Výskum opisuje prípady, v ktorých by inak mŕtve kozmické telesá mohli obsahovať kyslík vo svojej atmosfére. Astronómovia tiež navrhujú, že nová generácia ďalekohľadov by im mohla pomôcť vyhnúť sa takýmto omylom.

Jupiter by mohol byť hypoteticky dobrým detektorom na hľadanie tmavej hmoty. Tmavá hmota by sa mohla nachádzať vo vnútri takýchto hmotných objektov: a my by sme mohli byť schopní detekovať stopy po prípadnej anihilácií častíc, ktoré ju tvoria.

Vedci pochopili mechanizmus, akým experimentálne antibiotikum darobaktín dokáže zabíjať aj rezistentné baktérie. V princípe pripomína kľúč zalomený v zámke: látka sa naviaže na membránu mikróbu, zablokuje ju a tak zahatá kritickú transportnú cestu vo vonkajšej schránke baktérie, ktorá následne umiera.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Vieme, že naša fyzika je dobrá. Ale tiež vieme, že je neúplná: napríklad preto, že nedokáže vysvetliť rôzne fenomény v kozme. Štandardný model tak nedáva odpoveď ani na fungovanie gravitácie, nerozumie ani tmavej hmote či energii

Vedci preto intenzívne hľadajú jeho náhradu a stopy po novej fyzike. A možno na nejaké konečne narazili.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberiem do sveta časticovej fyziky, zistíme, že nemožný pohon je asi naozaj nemožný a pozrieme sa na ďalší rekord oxidu uhličitého v atmosfére našej planéty.

Moderní ľudia sa a s neandertálcami krížili v Európe už relatívne krátko po svojom príchode. Stalo sa tak viac ako pred 45-tisíc rokmi, Európania však nie sú priamymi potomkami týchto najstarších populácií.

Astronómovia narazili na prvé röntgenové lúča, ktoré pochádzajú z Uránu. Vďaka nim by sa mohli dozvedieť viac o tomto ľadovom obrovi v diaľavách našej slnečnej sústavy.

Vedci objavili novú prirodzenú modrú farbu. Tím chemikov ju získal z červenej kapusty a mohla by teraz slúžiť ako náhrada syntetických modrých potravinových farbív.

Náraz planétky, ktorá prakticky vyhubila dinosaurov, zrejme spôsobil vznik Amazonského dažďového pralesa. Podľa novej štúdie tento náraz totiž zničil aj rozsiahle plochy rastlín, čím dal priestor kvitnúcim rastlinám moderných tropických pralesov.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Rozoznáte dobré víno? Alebo len drahšie víno považujete za lepšie, pretože náš mozog si myslí, že drahšie jednoducho musí byť lepšie? Takéto otázky si teraz položili vedci a skúmali, čo spraví s ochutnávkou vína, ak na ňom vymenia cenovky a ľudí trochu oklamú.

Tomáš Prokopčák v najnovšom Zoome, týždennom vedeckom podcaste denníka SME a Rádia_FM, tento týždeň zisťuje, čo robí cena s chuťou vína, či je proti covidu bezpečné očkovať aj tehotné ženy a tiež, čo je to CBD, ktoré sa na Slovensku stane legálne a na čo by sa mohlo používať.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Choďte za vodou. To je heslo NASA, ak sa rozprávame o hľadaní mimozemského života. Pretože ak nás naša vlastná planéta niečo učí, tak toto: kde je tečúca voda, tam je napokon aj život.

No a teraz sa zdá, že Mars možno o všetku svoju vodu neprišiel. Ale môže sa stále ukrývať na červenej planéte, pod jej povrchom.

Tento týždeň budeme v podcaste Zoom hľadať vodu na Marse, zistíme, ako sa vorvane naučili vyhýbať lovcom veľrýb a dozvieme sa, ako aspirín pomáha proti ťažkému priebehu covidu.

Okolo Zeme preletel najväčší asteroid v tomto roku. Asi kilometrový asteroid pomenovaný 2001 FO32 preletel okolo v bezpečnej vzdialenosti dvoch miliónov kilometrov, čo je päťkrát ďalej ako je vzdialenosť Mesiaca.

Vedci vytvorili jedlé obaly na balenie potravín. Takéto stráviteľné obaly by sa mohli používať na balenie ovocia, zeleniny, mäsa či plodov mora. Takéto obaly sú rozpustné vo vode a výskumníci pri ich tvorbe využili polyméry z morských rias.

Hubblov vesmírny ďalekohľad si všimol zmenu ročných období na Saturne. Na veľkej planéte sa menia napríklad farby akýchsi pruhov, ktoré vidno na rovníku a póloch tohto plynného obra. Znamená to, že sa mení vietor i výška oblakov.

Brexit by mohol mať dopady nielen na ekonomiku či životný štýl, ale aj na životné prostredie. Niektorí vedci naznačujú, že napríklad vidiek Walesu by sa mohol zmeniť z pasienkov na krajinu lesov. Dôvodom je dopad brexitu na chovateľov oviec i podpora lesníctva.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Objavil sa pred tromi rokmi. Niežeby tam predtým nebol, no na tie miesta na Marse sa predtým nik nepozeral. Zrazu však vedci v okolí vulkánu Arsia Mons narazili na obrovský biely mrak tiahnuci sa stovky kilometrov. Výskumníci teraz konečne zistili, ako vzniká a čo sa to na Mars vlastne deje.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberiem za oblakmi na červenej planéte, zistíme, aké má pravidelné jedenie ovocia a zeleniny vplyv na dĺžku nášho života a pozrieme sa na výskum umelých slzných žliaz, ktoré vedci rozplakali v skúmavke.

Letokruhy z dubov odhalili najsuchšie obdobie v strednej Európe. Sucho počas letných období v rokoch 2015 až 2018 bolo v súhrne v strednej Európe závažnejšie ako predchádzajúce suché obdobia za uplynulých 2 110 rokov.

Vesmírny rover Perseverance poslal prvý záznam zvuku jazdy na Marse. Znie to ako škrípanie, rachotanie a búchanie. Rover pristál na Marse 18. februára v kráteri Jezero. Jeho úlohou je pátrať po mimozemskom živote.

Vedci vytvorili model mladého ľudského embrya z kožných buniek. Výskumníkom sa podarilo preprogramovať fibroblasty na trojrozmernú bunkovú štruktúru, ktorá je totožná s ľudskou blastocystou.

Jupiterova Veľká červená škvrna sa priživuje na menších planetárnych búrkach. Niektoré z týchto menších úkazov síce môžu naoko škvrnu narúšať, no v skutočnosti jej dodávajú energiu.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Vraj to nie je droga, vraj to nie je rizikom, vraj v maličkých dávkach spôsobuje povzbudivé účinky. V posledných rokoch sa takzvané mikrodávkovanie psychadelík stalo nielen módou, ale mali vraj aj zvyšovať kreativitu či dodávať energiu. Vedci sa teda pozreli, čo to naozaj s ľuďmi robí a porovnali to s placebom.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či mikrodávky LSD fungujú a sú na čosi dobré, pozrieme sa na nový slovenský výskum, ktorý môže pomôcť v boji s rakovinou aj najmä zistíme, ako je to s výskumom o ivermetíkne, ktorý mal vraj dokazovať jeho účinnosť proti koronavírusu.

Astronómovia objavili exotickú exoplanétu, ktorá ma extrémne krátky čas obehu okolo svojej materskej hviezdy. Teleso TOI-1685b je asi o 70 percent väčšie ako Zem a svoje slnko obehne za 0,67 stotín dňa. Planéta je od Zeme vzdialená asi 123 svetelných rokov.

Výskumníci narazili na nové aktívne vírusy, ktoré sa nachádzali v hĺbke viac ako 400 metrov. V prasklinách morského podložia neďaleko švédskych brehov narazili na funkčné bakteriálne aj virotické komunity, vrátane nových druhov vírusov.

Vedci zistili, že istý meteorit, takzvaný achondrit, ktorý objavili minulý rok v saharskej púšti, sa datuje do obdobia len dva milióny rokov po vzniku našej slnečnej sústavy. Kúsok má zhruba 4,6 miliárd rokov, čo znamená, že je starší ako Zem.

Tretina našich emisií skleníkových plynov nejako súvis s jedlom a jeho produkciou. Dôvodom sú nielen chov dobytka, ale aj odpad, hnjenie či odlesovanie pôdy. Vedci naznačujú, že náš potravinový reťazec preto potrebuje transformáciu.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Tak v prvom rade, nie sú to žiadni naši vzdialení príbuzní. Dne už vieme, že neandertálci boli aspoň čiastočne našimi priamymi predkami, keďže v Európe dodnes nesieme niektoré ich gény. Vieme tiež, že zrejme mali kultúru, používali nástroje, zvládli umenie. A nový výskum teraz naznačuje, že možno používali aj sofistikovanejšiu reč, keďže svet okolo seba počuli podobne ako my.

Krátke správy z vedy

Archeológovia objavili neďaleko Pompejí vzácny obradný koč. Vyrobený bol zo železa, dreva, bronzu a z cínu a našiel sa pri stajni starej vily. Je to prvý z takýchto ceremoniálnych kočov, ktorý sa v oblasti dávneho mesta našiel.

Európska vesmírna agentúra už pracuje na misii, ktorá by sa mohla vydať do jaskýň na Mesiaci. Takéto lávové jaskyne by totiž mohli pomôcť pri budovaní budúcej mesačnej základne: tieto útvary však najskôr potrebujeme poriadne preskúmať.

Nové modely naznačujú, že globálne otepľovanie pravdepodobne prinesie extrémne dažde aj búrky. V Británii by sa tak mohlo diať v lete, vedci preto odporúčajú chystať sa na prívalové dažde a záplavy.

Drastické obmedzenia mobility a lockdown spôsobili, že výrazne kleslo znečistenie ovzdušia. Vedci v Rakúsku zistili, že ak do svojich analýz zarátali aj vplyv počasia, výrazne pokleslo napríklad množstvo oxidu uhličitého.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Na konci našej slnečnej sústavy sa deje čosi zvláštne. Natoľko zvláštne, že aj rešpektovaní astronómovia špekulujú, že kdesi tam, za Neptúnom, môže krúžiť Deviata planéta. Lenže teraz nový výskum naznačuje, že možno sme len chybne čítali dáta. A že možno, kto vie, sa majú veci inak.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do diaľav našej slnečnej sústavy, zistíme, ako sa da preniknúť a komunikovať v cudzích snoch a dozvieme sa o veľkom úniku ropy, ktorý zasiahol izraelské pláže.

Predbežné výsledky z očkovania naznačujú, že vakcíny proti covidu sú naozaj účinné. Dáta z Izraela, z Veľkej Británie aj zo Spojených štátov hovoria, že už po prvej dávke sa riziko nákazy koronavírusom aj počet hospitalizácií značne znižujú.

Ľudia sa viac ako žralokov boja medúz. To sú výsledky menšej štúdie, počas ktorej sa vedci pýtali dobrovoľníkov, aké sú dôvody, keď sa boja v mori kúpať. Výsledky ukazujú, že viac ako žralokov sa ľudia obávajú utopenia a zo zvierat medúz, krabov či dokonca rají.

Vedci zrejme vyriešili záhadu mesiacov Marsu. Tiet sú totiž príliš malé, no na zachytené planétky majú zase príliš pravidelnú kruhovú obežnú dráhu. Phobos a Deimos majú zrejme spoločný pôvod a boli jedným telesom, do ktorého čosi narazilo. Dnešné mesiace sú pozostatkom po tejto zrážke.

Vedci začínajú budovať digitálne dvojča Zeme. Projekt štartuje tento rok a mal by trvať desať rokov. Výsledkom by mala byť simulácia, ktorá by bola digitálnym modelom našej planéty. Pomáhal by skúmať komplexné systémy, napríklad klimatickú zmenu.

–

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Tá legenda má stovky rokov, dokonca takmer tisíc. A v princípe hovorí, že dávny Merlin vytvoril Stonehnege. A nie len tak ledajako, kamene premiestnil a získal ich z magického kruhu kdesi v Írsku. Lenže teraz sa zdá, že tie kamene naozaj ktosi premiestnil. A pochádzajú z vtedajšieho Írska.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako to je s čudnými kameňmi dávnovekého kultového miesta, ako správne nosiť dve rúška a kedy zvyšujú ochranu pred koronavírusom i ako vedci preskúmali najstaršiu DNA na svete.

Vedci objavili zrejme najstarší hudobný nástroj z lastúry. Našli ju v depozitoch múzea vo francúzskom meste Toulouse, na lastúru zrejme správcovia zabudli. Lastúra je približne 17-tisíc rokov stará a objavili ju v roku 1931 v jaskyni v Pyrenejach. Archeológovia ju pôvodne považovali za rituálny pohár.

Náznaky o existencii Deviatej planéty v diaľavách našej slnečnej sústavy podľa niektorých vedcov ustupujú. Medzinárodný tím astronómov totiž oznámil, že neobjavil žiadne transneptúnske telesá, ktoré by vykazovali anomálie naznačujúce prítomnosť hmotnej planéty.

Nový výskum naznačuje, že myši, ktoré žijú dlho v prítomnosti človeka, sú lepšie v riešení problémov. Experimenty s hlodavcami z rôznych oblastí sveta ukázali, že čím dlhšie ľudia a myši žili ako druhy vedľa seba, tým boli myši šikovnejšie.

Používanie herbicídov zvyšuje v pôde prítomnosť baktérií odolných voči antibiotikám. Tieto látky totiž menia aj vlastnosti mikrobiálnych komunít, výsledkom je, že narastá výskyt takých druhom mikróbov, ktoré nesú gény rezistencie voči liekom.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Klimatická kríza, znie to ako nejaký ďaleký abstraktný strašiak. Že niekde v budúcnosti bude teplejšie, že počasie môže byť zvláštne. Akurát... nie je to pravda. Klimatická zmena má reálne dopady, a to dnes. Dokonca sa zdá, že klimatická zmena mohla zohrať kľúčovú úlohu pri prepuknutí pandémie koronavírusu.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, aký mala klimatická zmena vplyv na pandémiu, ako by novoobjavená slabina rakovinových buniek mohla viesť k liečbe i sa vyberiem za prvkom einsteiniom.

Kde by mala na Marse pristáť budúca misia s astronautmi? Vedci odporúčajú nasledovať vodu: voda je totiž dôležitá nielen na podporu života, ale aj na získavanie raketového paliva. Nový výskum ukazuje, kde sú na severnej hemisfére červenej planéty najpravdepodobnejšie zásoby takéhoto vodného ľadu.

Alergie sú v posledných rokoch naozaj horšie a dôvodom je klimatická zmena. Nový výskum naznačuje, že peľové sezóny začínajú o 20 dní skôr ako v roku 1990 a obsahujú o 21 percent viac peľových zrniečok.

Nový výskum známej hviezdy Betelgeuse tvrdí, že dokáže vysvetliť jej zvláštne zmeny jasnosti. Astronómovia tvrdia, že hviezda je menej hmotná a menšia, než sa myslelo, ale je zároveň bližšie k našej Zemi. Hovoria tiež, že za jej domnelým

Bunky, podobne ako ľudia, sa zrejme rozhodujú spoločne. Nový výskum ukázal, ako bunky získavajú informácie na rýchlejšie a lepšie kolektívne rozhodnutia - ak má byť výsledkom rast nových ciev.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Žijeme dobu plastovú. Naozaj, len sa poriadne obzrite okolo seba, plasty nás obklopujú všade. A mikroplasty z nich sa dostávajú do potravinových reťazcov – odpad a mikroplasty pritom nie sú jedinými problémami.

Zdá sa totiž, že plasty obsahujú nebezpečné chemikálie, ktoré môžu narušiť správne fungovanie našich tiel.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, aké riziká ukrývajú plasty, zistíme, ako by krvné testy mohli upozorňovať na riziko autizmu i ako niekoho presvedčiť, keď verí na konšpirácie či na rôzne nezmysly.

Hladiny morí pravdepodobne porastú rýchlejšie, ako sme si mysleli. Nové modely správania sa oceánov naznačujú, že predchádzajúce predikcie rastu morských hladín boli príliš konzervatívne a moria budú stúpaň výraznejšie.

Experimentálna liečba na báze monoklonálnych protilátok zrejme môže slúžiť aj ako prevencia pred samotnou nákazou novým koronavírusom. Ukázali to predbežné výsledky dvoch štúdií, tie ale ešte neprešli recenzným procesom.

Budúcnosť Arktídy by mohol ovplyvňovať toxický planktón a riasy. Vedci totiž zistili, že ako v regióne ubúda ľadu, mení sa aj zloženie planktónu: lepšie sa darí druhom drobných rias, ktoré sú toxické. To ale bude mať vážny dopad na celý potravinový reťazec.

Stravovacie návyk z detstva majú celoživotný dopad. Nový výskum naznačuje, že konzumovanie priveľkého množstva tučných a sladkých jedál môže v detstve nenávratne zmeniť mikrobióm človeka. Výsledkom je, že aj keď by sme sa v dospelosti rozhodli stravovať zdravšie, nemusí to mať až taký efekt.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Majú byť najlepším priateľom človeka a sprevádzajú nás tisícročia. Čo tisícročia, desaťtisíce rokov. Vedci si ale stále nie sú istí, ako k udomácneniu psov prišlo. Niektorí hovoria, že sa to stalo viackrát a na rôznych miestach, nový výskum ale naznačuje, že z vlkov sa stali psy kedysi dávno a na Sibíri.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako sa vlci zmenili na psov, ako strečing môže pomáhať proti vysokému krvnému tlaku i ako kedysi dávno fungovalo v Európe univerzálne platidlo.

Nový výskum naznačuje, že na Venuši fosfán vôbec nemusí byť a dáta skreslil obyčajný oxid siričitý. Preskúmanie dát z teleskopov naznačuje, že sa dajú vysvetliť aj alternatívnou hypotézou.

Alpským rastlinám hrozí vyhnutie a dôvodom je roztápanie sa ľadovcov. Výskum naznačuje, že ústupom snehu a ľadu síce dočasne vzrastie biodiverzita, no následne sa viaceré druhy stanú ohrozenými.

Vodu na Mesiaci by mohla pomáhať vytvárať naša vlastná planéta. Vedci teraz prišli s hypotézou, že vodu na našej prirodzenej družici môže vytvárať magnetosféra Zeme. Dôvodom sú nabité častice, ktoré spôsobujú potrebné reakcie.

Ľudia podľa všetkého pili mlieko skôr, ako ho boli schopní stráviť. Nový výskum ukazuje, že ľudia v Afrike pili mlieko už pred 6-tisíc rokmi, čo je skôr ako sa u nášho druhu vyvinul takzvaný mliečny gén, ktorý nám umožňuje mlieko stráviť aj v dospelosti.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Nie je to dobrá správa. Zase máme za sebou rekordný rok, pričom sa planéta otepľuje rýchlejšie, ako hovoria naše medzinárodné záväzky. V skratke, to, čo sme mali dosiahnuť do konca storočia, môžeme už v tomto desaťročí. Znamená to, že boj s klimatickou zmenou prehrávame.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, že aj rok 2020 bol rekordne teplým, dozvieme sa, ako sú šimpanzy mamičkinými maznáčikmi i ako dlho vydrží imunita po prekonaní ochorenia covid-19.

Sliny by mohli prezradiť, či bude mať človek ťažký priebeh covidu. Slinové testy by podľa novej štúdie mohli fungovať ako účinná pomôcka pri zamedzení ťažkému priebehu ochorenia.

Vedci zrejme odhalili záhadu ľadovcov na Marse. Zdá sa, že planéta za posledných 300 až 800 miliónov rokov prešla asi šiestimi až dvadsiatkou ľadových dôb - čo môže mať dôsledky aj na prípadné hľadanie stôp života na Marse.

Vedci vytvorili matematický model, ktorý dokáže vysvetliť komplikovanú štruktúru termitísk. Pomôže výskumníkom vysvetliť, prečo tieto stavby vyzerajú tak, ako vyzerajú i ako ich termit budujú.

Astronómovia narazili v kozme na zvláštny mladý hviezdny objekt. Rodiace sa slnko PGIR 20dci pomaly naberá na jasnosti, nachádza sa v ramene Perzea viac ako 9-tisíc svetelných rokov od Zeme.

-

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Covid nie je len taká chrípočka. V skutočnosti je to veľmi vážne, smrtiace a stále veľmi nepreskúmané ochorenie. A zdá sa, že mnohí pacienti, ktorí nový koronavírus prekonali, mali problémy aj mesiace po tom, ako sa formálne vyliečili.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, aké dlhodobé problémy dokáže spôsobovať covid-19, ako súvisí cvičenie so žalúdočnými ťažkosťami a vyberieme sa aj do vesmíru za novým druhom hviezdy.

Vedci objavili baktériu, ktorá chráni ryžu pred ochoreniami. Mikrób Sphingomonas melonis pôsobí proti nebezpečným patogénom, ktoré nielen znižujú úrodu, ale produkujú aj toxíny nebezpečné pre človeka.

Výskum narazil na genetickú mutáciu, ktorá sa môže spájať s autizmom. U pokusných myší viedla k hypersociálnemu správaniu, problémom s učením i k zmenám vo fyzickom vývoji. Lepšie pochopenie tejto mutácie na takzvanom Pogz géne by mohlo viesť k budúcej liečbe.

Zmysluplnosť aktivít počas lockdownu je dôležitejšia ako to, aby sme sa niečím len tak zamestnávali. Nový výskum naznačuje, že ľudia, pre ktorých ich aktivita majú zmysel, sú potom spokojnejší. Odporúčanie je vykonávať činnosti, ktoré máte radi: len ich prispôsobte podmienkam pandémie.

Vedci zrejme narazili na mechanizmus, vďaka ktorému niektoré vírusy dokážu infikovať bunky. Nový výskum opisuje, ako vírusy nádchy a vírus detskej obrny dokážu zbaliť svoj genetický kód tak, aby mohli vznikli jeho kópie, ktoré infikujú ďalšie bunky.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Ako vznikol život a ako vznikol na Zemi, sú možno dve najzaujímavejšie otázky biológie. Dnes už biologickým procesom relatívne rozumieme, no na tieto dve otázky stále nepoznáme dobrú odpoveď. Nový výskum ale prišiel s nápadom, ktorý by mohol pomôcť: vedci totiž našli látku, ktorá mohla zošiť prvú molekulu života.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako mohol vzniknúť život, zistíme, ako by terapia protilátkami mohla pomôcť v boji s koronavírusom aj sa dozvieme, čo robí osamelosť s mozgom.

Kórejské fúzne zariadenie zlomilo rekord. Bežalo dvadsať sekúnd pričom ďalším cieľom vedcov a inžinierov bude 300 sekúnd. Plazma vo fúznom zariadení KSTAR mala teplotu sto miliónov stupňov Celzia.

V Pompejach vykopali archeológovia dobre zachovaný pult na podávanie teplých jedál. Staroveký fastfood nazývaný termopolium objavili v jednej z doteraz málo preskúmaných oblastí mesta. Fresky zachytávajú zvieratá, ktoré boli zrejme v ponuke jedál.

Odolnosť baktérií na antibiotiká by mohla vyriešiť fágová terapia, myslia si niektorí výskumníci. Baktériofágy sú vírusy, ktoré útočia na baktérie. Slovenským vedcom sa teraz podarilo pripraviť bielkoviny takýchto vírusov, ktorá pomáhali proti istému typu streptokoka.

Ak má nejaké planéta vo svojej atmosfére veľké množstvo metánu, najpravdepodobnejšou príčinou je život. Metán je pritom lepším indikátorom života ako napríklad kyslík, naznačuje nový výskum.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Mohlo to vyzerať ako jediná dobrá správa v celej tejto pandémii. Vďaka koronavírusu sú obmedzené ekonomiky a keď sú obmedzené, menej ako ľudia znečisťujeme životné prostredie a menej vypúšťame aj skleníkových plynov, takže by nám to mohlo pomôcť v boji proti klimatickej zmene.

Akurát sa teda zdá, že pandemický rok nám príliš nepomohol.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, aký mala vplyv pandémia na emisie skleníkových plynov, čo sa stane s vašim rúškom, keď je vlhké i a ako prežiť Vianoce čo najekologickejšie.

Vedci už otvorili kapsulu s prachom z asteroidu Ryugu. Našli pritom oveľa viac vzoriek, ako pôvodne očakávali, dokonca okrem drobných prachových kusov narazili aj na väčšie, niekoľkomilimetrové časti telesa. Výskumníci dúfajú, že vzorky pomôžu porozumieť vzniku našej slnečnej sústavy.

Rýchle kráčanie v úzkych koridoroch, paradoxne, zvyšuje riziko nákazy novým koronavírusom a nie ho znižuje. Vedci simulovali pohyb drobných kvapôčok a modely im ukázali, že úzke priestory a rýchly pohyb v nich v niektorých prípadoch zvyšujú riziko najmä pre deti.

Astronómovia zrejme narazili na dosiaľ najstaršiu aj najvzdialenejšiu galaxiu vo vesmíre. Galaxia GN-z11 je tak ďaleko, že je vlastne na hranici pozorovateľného kozmu. Vedci teraz dúfajú, že nám môže prezradiť niečo o vesmíre starom len stovky miliónov rokov.

Za kolaps dávnej Transoxanskej civilizácie na území dnešného Uzbekistanu a Tadžikistanu a Kirgizska nemohla invázia Mongolov vo vrcholnom stredoveku, ako sa vedci desaťročia domnievali. Nový výskum sedimentov zo zavlažovacích kanálov naznačuje, že dôvodom bola klimatická zmena.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Hovorí sa, že sú najlepším priateľom človeka: teda zrejme okrem iných ľudí. Vieme ich vycvičiť, vieme ich naučiť počúvať povely a často sa domnievame, že nám skrátka rozumejú. Lenže vedci teraz zisťovali, či psy naozaj rozumejú, keĎ na ne hovoríme. A výsledky nadšených psíčkarov asi veľmi nepotešia.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, prečo smiech pomáha prežiť šťastný život, ako by mal vesmírny pazúr čistiť obežnú dráhu Zeme aj prečo psy zrejme nerozumejú, keď na nich rozprávate.

Na Zem sa vrátila kapsula so vzácnym materiálom z asteroidu. Vzorky z asteroidu Ryugu pristáli pomocou padáka v púšti v Austrálii. Tieto vzorky môžu vysvetliť pôvod života na Zemi a prispieť k pochopeniu vzniku slnečnej sústavy.

Tohtoročný november bol najteplejším novembrom v histórii meraní. Počas jesene boli teploty v Európe zároveň tiež najvyššie v dejinách: od septembra do novembra boli o 1,9 stupňa Celzia vyššie než sú ich zvyčajné hodnoty za toto obdobie.

Aj 40 rokov po svojom štarte prináša vesmírna sondy Voyager nové objavy. V medzihviezdnom priestore sondy narazili na nový druh elektrónov z kozmického žiarenia, ktoré urýchľujú šokové vlny pochádzajúce z erupcií na našom Slnku.

NASA načrtla, aké budú vedecké ciele budúcich astronautov, ktorí poletia na Mesiac. Mali by napríklad priniesť späť 85 kilogramov mesačných vzoriek, možno aj vybudovať základy budúcej mesačnej základne.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Je to extrémne smutná správa. No možno najkrajší a určite jeden z najobľúbenejších teleskopov končí. Observatórium Arecibo sa skrátka nedá opraviť, nie bez toho, aby sa pritom ohrozovali životy ľudí. So slávnym  rádiotelskopom známym z filmov i z hľadania mimozemských inteligencií sa tak musíme pomaly rozlúčiť.

Ja som Tomáš Prokopčák a počúvate Zoom, týždenný vedecký podcast denníka SME a Rádia_FM. Tento týždeň sa dozvieme, prečo Arecibo končí, ako sa potvrdila takmer storočná hypotéza o fungovaní Slnka i koľko sa musíte hýbať, aby ste vykompenzovali celodenné sedenie.

Krátke správy z vedy

Zrejme ukradli vzácne zápisníky Charlesa Darwina. Dva vzácne zápisníky zmizli zo zbierky knižnice britskej Cambridgskej univerzity. Zápisníky sa datujú do roku 1837 a knižnica ich hodnotu vyčíslila na niekoľko miliónov libier.

Ľadovce na Mount Evereste sa zmenšujú, v snehu dokonca našli mikroplasty. Ukazujú to výsledky dvojmesačnej vedeckej expedície, v priemer sa ľadovce od roku 1960 zmenšili o sto metrov ročne.

Nový výskum ukázal spätosť ľudského mikrobiómu s dynamikou nášho imunitného systému. Vedci zistili, že koncentrácie rôznych druhov imunitných buniek v našej krvi sa menia podľa prítomnosti rôznych kmeňov baktérií v našom zažívacom systéme.

Astronómovia možno narazili na stopy novej fyziky. V kozmickom mikrovlnnom pozadí narazili na anomáliu, ktorá môže znamenať že tmavá hmota a energia narušujú vesmírnu symetriu. To by mohlo viesť k vysvetleniu týchto záhad.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Vedieme vojnu. Tento zápas o prežitie je vlastne podstatou prirodzeného výberu a ten zase základným kameňom evolúcie.

Vedieme takúto vojnu s mirkóbami, a tie zároveň medzi sebou. Bunky sa zase bránia pred nákazou vírusmi a tie sa pokúšajú meniť a mutujú. Áno, platí to v prírode aj pre nový koronavírus... otázkou teda je, či sa máme takýchto mutácií báť.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či by sme sa mali báť nových mutácií koronavírusu, ako sa vplyv prostredia podpísal na našich dávnych príbuzných i ako mizne voda na Marse.

Simulácie naznačujú, že samotné geoinžinierstvo nedokáže zastaviť globálne otepľovanie, ak bude naďalej rásť množstvo skleníkového plynu v atmosfére. Výskum totiž ukázal, že napríklad rozprášiť v stratosfére častice odrážajúce slnečné lúče pomôže len do istej miery, skleníkové plyny by totiž dokázali poškodiť aj túto vrstvu.

Počasie na Jupiteri a Saturne sa môže riadiť inými mechanizmami ako počasie na Zemi. Modely ukázali, že počasie na týchto veľkých planétach riadia vnútorné, podpovrchové procesy planét, nie tie atmosférické.

Ultrafialové žiarenie môže byť ešte väčším rizikom pre vznik rakoviny kože, ako sme sa domnievali. Pokusy na kvasinkách ukázali, že UV žiarenie spôsobuje širšie a nebezpečnejšie spektrum mutácií buniek, než sa vedci dosiaľ domnievali.

Stavebné prvky potrebné na život sa mohli vyformovať ešte predtým, ako vznikli hviezdy. Niektoré jednoduché aminokyseliny totiž dokážu vzniknúť v podmienkach panujúcich v medzihviezdnych mrakoch, a to ešte predtým, ako sa sformujú prvé hviezdy a planéty.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Myslím, že bezpečne môžem povedať, že kvantovej mechanike nerozumie nik. Tento slávny výrok kedysi mal vysloviť ešte slávnejší fyzik Richard Feynman. Nebudeme sa tu tváriť, že jej dnes porozumieme, ale môžeme to spoločne skúsiť.

Počúvate špeciálne vydanie podcastu Zoom, v ktorom sa budeme rozprávať s fyzikmi Máriom Zimanom a Danielom Nagajom z Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied. Obaja sa venujú kvantovému svetu, presnejšie kvantovému spracúvaniu informácií a, nuž, uvidíme, kam nás napokon debata o modernej fyzike zavedie.

Tento podcast vám prináša Európska noc výskumníkov, ktorú môžete v tento pandemický rok sledovať online 27. novembra na webe www.nocvyskumnikov.sk

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Ryža je základná potravina. Možno najzákladnejšia zo základných, v mnohých častiach sveta je kľúčovou súčasťou jedálničkou. Lenže ryža má aj zlú vlastnosť: môže obsahovať arzén, a to v množstvách, ktoré násobne prekračujú bezpečné štandardy.

Vedci ale ukázali návod, ako variť ryžu správne tak, aby sme sa tohto arzénu zbavili.

Tento týždeň v podcaste Zoom spoznáme vedecký recept na varenie ryže, vyberieme sa do dávnych čias za zvieraťom pripomínajúcim spinku a zistíme, čo majú spoločné cvičenie s bojom proti rakovine.

Rádioaktívne prvky, ktoré sa stávajú súčasťou kamenných planét pri ich vzniku, môžu byť kľúčové pre ich obývateľnosť. Naznačuje to nový výskum, ktorý ukazuje, že rádioaktívny rozpad prvkov ako tórium a urán spúšťa platňovú tektoniku a je dôležitý pre vznik ochranného magnetického poľa.

Ako sa bude svet naďalej otepľovať, čoraz bežnejšie budú extrémne zrážky. Takzvané storočné búrky môžu byť do roku 2079 podľa modelov až trikrát pravdepodobnejšie.

Dnes máme tisíce druhov ryže, vedci ale teraz zistili, že všetky majú len dve materské línie. Tritisíc genotypov nieslo len dva materské genómy. Znamená to, že ryžu sme zrejme domestikovali dvakrát a nezávisle od seba.

Výskumníci navrhli nový spôsob, ako by sa dali skúmať výbuchy supernov. Paradoxne, pomôcť by mohli stromy, presnejšie ich letokruhy. Výbuchy relatívne blízkych hviezd totiž zanechajú stopy na zemskej klíme a tá zase na raste stromov.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

Zatiaľ nemáme lieky ani vakcíny, takže bojovať s novým koronavírusom je extrémne ťažké. Potrebujeme dodržiavať opatrenia i vedieť rýchlo izolovať nakazených.

Lenže, ako spoznať takých, ktorí nemajú žiadne symptómy? Vedci teraz vďaka umelej inteligencii prišli na spôsob: stačí len zakašľať.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako by sa dal odhaľovať nový koronavírus, vyberieme sa za metánom v Arktíde a dozvieme sa, že takzvané diétne nápoje vôbec nemusia byť zdravšie.

Vedci narazili na nový spôsob, ako by sme mohli bojovať s odolnými baktériami rezistentnými voči našim antibiotikám. Pomôcť by mohli vírusy, ktoré by zabránili mikróbom odovzdávať si gény podporujúce ich odolnosť.

Astronómovia teraz popísali extrémne podmienky na exoplanéte  K2-141b. Na tejto planéte sú stokilometrové oceány lávy, skaly sa tam dokonca vyparujú, následne pršia a na telese fúka vietor rýchlosťou až 5-tisíc kilometrov za hodinu.

Analýza meteoritu z Marsu ukázala, že na červenej planéte bola voda už pred 4,4 miliardami rokov. Niektoré minerály v telese totiž mohli vzniknúť len za prítomnosti vody. Tento objav tiež podporuje hypotézu, že voda sa prirodzene vyskytovala už pro formácií planét, nemuseli ju na planéty dopraviť napríklad kométy.

Vedci predstavili novú metódu, akou by sa dala objaviť prípadná Deviata planéta v našej slnečnej sústavy. Pozostáva zo stoviek posúvajúcich sa záberov z ďalekohľadov, ktoré takto zachytávajú aj slabučké svetlo, napríklad odrazené od záhadnej planéty ďaleko za Neptúnom.

Mesiac je výnimočné miesto. Nielenže to je jediné iné vesmírne teleso, po ktorom sa prechádzala ľudská noha, je to v prvom rade náš dôležitý sprievodca, o ktorom stále mnohé nevieme. Napríklad, že na jeho povrchu sa stále nachádza voda, čo je dôležitá správa pre budúcich návštevníkov.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za vodou na našej prirodzenej družici, dozvieme sa, že ústna voda vás zrejme pred novým koronavírusom neochráni i pôjdeme do dávnej minulosti za príbehom istej nebezpečnej púte.

Kozmická loď nesúca robotické vozidlo Perseverance je už na polceste k Marsu. Misia odštartovala 30. júla a na povrchu červenej planéty sa pokúsi pristáť 18. februára budúceho roku.

Množstvo plastového odpadu v Stredozemnom mori sa do dvadsiatich rokov zdvojnásobí. Naznačuje to nový výskum, ktorý sledoval, ako bude toto znečistenie vyzerať v roku 2040. Dnes sa každoročne do mora dostane 230-tisíc ton plastového odpadu.

K susedom sa správajte dobre, ak sa vám nestarajú do života. Platí to aj pre horské gorily: nový výskum ukázal, že tieto primáty sa správajú priateľsky k svojim susedom, a to dovtedy, kým sa tieto cudzie tlupy vyhýbajú jadru územia ich vlastne skupiny.

Väčšina hviezd v strede našej galaxie vznikla relatívne naraz. Nový výskum ukazuje, že hviezdy v centrálnej časti mliečnej cesty vznikli zhruba pred desiatimi miliardami rokov, a to v jedinom kroku hviezdneho vznik.

Existuje najkratší možný čas? Nevieme, možno áno, možno nie. Ale teda, existuje najkratší merateľný čas? Teraz sa totiž podarilo odmerať dosiaľ najkratší časový úsek a trval niekoľko zeptosekúnd.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, aký je najkratší odmeraný časový úsek, zistíme, ako sa tardigrady chránia pred silným ultrafialovým žiarením i či sa partneri po rokoch spolužitia na seba naozaj začnú podobať.

Z dojčenských fliaš sa uvoľňujú milióny mikroplastov. Zistenia novej štúdie tak naznačujú, že deti na počiatku života môžu byť vystavené oveľa väčšiemu množstvu drobných kúskov plastu, ktoré majú od sto nanometrov až päť milimetrov.

Remdesivir a iné lieky sú proti ochoreniu COVID-19 zrejme neúčinné. Látky remdesivir, hydroxychlorochín, lopinavir, ritonavir a interferon zrejme nefungujú, čo vyplýva z doteraz najväčšej, randomizovanej a kontrolovanej klinickej štúdie, ktorú vo štvrtok zverejnil zdravotnícky portál medRxiv. Výsledky ale zatiaľ neprešli recenzným procesom.

Čudná hviezde Betelgeuse je zrejme menšia a bližšie, ako sme sa dosiaľ domnievali. A podľa novej štúdie tak môže trvať ďalších stotisíc rokov, kým vybuchne. Hviezda má mať zhruba 750-násobok polomeru Slnka a má byť od nás vzdialená zhruba 530 svetelných rokov.

Mikrobiálna diverzita na morskom dne je podobne pestrá, ako na zemskom povrchu. Vedci analyzovalo takmer tri stovky vzoriek z morských sedimentov z desiatok miest po celom svete. Následne výskumníci narazili na DNA desiatok tisíc rôznych druhov mikroorganizmov.

Dýchame vzduch. A v tomto vzduchu potrebujeme kyslík. Lenže kyslík, to je len taký výstrelok a život na našej planéte potreboval množstvo rokov metabolizovať a fungovať - a to aj v časoch, keď kyslíka nebolo. Vedci teraz zistili, na aký iný prvok sa život musel spoľahnúť, a to aj pri fotosyntéze.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako si baktérie poradili s planétou bez kyslíka, dozvieme sa, aká je maximálna rýchlosť zvuku a vyberieme sa aj za novými evolučnými zmenami, ktoré sa dejú v ľudskom tele.

Marihuana v tehotenstve môže mať dlhodobé následky na deťoch. Nový výskum na vzorke viac ako 11-tisíc detí našiel koreláciu medzi užívaním marihuany v tehotenstve a zvýšením psychotického správania u detí: objavovali sa prejavy ako zvýšená agresivita, hyperaktivita či sociopatia.

Koronavírus zrejme dokáže blokovať signály bolesti. Nakazení preto necítia príznaky. To by mohlo byť jedným z vysvetlení, prečo mnohí pozitívni ľudia na Covid-19 nepociťujú žiadne alebo len slabé príznaky, napriek tomu, že šíria nákazu okolo seba bez toho, aby o tom vedeli.

Oceánske hĺbky sa tiež pomaly otepľujú. Ukazuje to nový výskum, ktorý sa zameral na teploty v nižších oceánskych vrstvách. Otepľovanie sa tak podľa štúdie dá namerať už aj na dne morí.

Vtáky sa delia o potravu s menej úspešnými jedincami. Nový výskum ukazuje, ako sa vtáky dokážu pri potrave porovnávať a podeliť sa tými, ktorí žiadnu potravu nemajú. Takúto pomoc sme pritom dlho považovali iba za výsadu ľudí, neskôr sme ju objavili napríklad u primátov či ďalších druhov.

Sú to naši predkovia. Dnes vieme, že neandertálci boli nielenže oveľa múdrejší, šikovnejší a vyspelejší, ako sme si ešte pred desaťročiami mysleli, vieme aj to, že dodnes v sebe nosíme nejakú časť neandertálskych génov.

A práve tieto gény môžu byť teraz problémom: zdá sa totiž, že niektoré z nich môžu súvisieť s ťažkým priebehom nového ochorenia Covid-19.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, čo majú spoločné naše pozostatky po neandertálcoch s novým koronavírusom, zistíme, že fosfán na Venuši sme objavili zrejme už pred desaťročiami a vyberieme sa aj za Maymi a veľkým objavom, ktorý urobili slovenskí vedci.

Nová experimentálna liečba rakoviny dokáže zničiť rakovinové bunky v rovnakej miere ako chemoterapia. A to všetko bez použitia akýchkoľvek liekov. Kľúčom sú nanotechnológie, presnejšie nanočastice oxidu kremičitého, ktoré vedci prezliekli za jednu z esenciálnych aminokyselín, ktorú potrebujú aj zhubné bunky.

Astronómovia narazili na dôkaz, že planéty začínajú vznikať už v dobe, keď sa ich materská hviezda v systéme ešte iba formuje. Ukazujú to zábery mladučkého systému IRS 63, ktorý sa nachádza asi 470 svetelných rokov ďaleko od Zeme v súhvezdí Hadonos.

Mravce zrejme dokážu používať nástroje na to, aby sa vyhli utopeniu. Druh Solenopsis richteri používa piesok, aby získal tekutú potravu z nádob, v ktorých by sa mohol utopiť. Takéto sofistikované využívanie nástrojov pritom dosiaľ u zvierat nebolo pozorované.

Niektoré planéty vo vesmíre sú lepším miestom na život ako je naša Zem. Dodnes vedci už narazili na desiatky exoplanét, ktoré môžu mať lepšie podmienky alebo ktoré obiehajú okolo výhodnejšej hviezdy. Vedci týchto 24 telies nazvali superobývateľné planéty a všetky sú vzdialené viac ako sto svetelných rokov.